Burlaci na Volge

obraz ruského maliara Iliu Jefimoviča Repina

Burlaci na Volge (rus. Бурлаки на Волге) je názov obrazu ruského maliara Iliu Jefimoviča Repina.

Burlaci na Volge

Základné informácie
AutorIlia Jefimovič Repin
Rok1870 - 1873
Technikaolej na plátne
Rozmery131,5 × 281 cm
GalériaŠtátne ruské múzeum, Sankt Peterburg

I. J. Repin, významný predstaviteľ umeleckého združenia ruských výtvarníkov peredvižnici, bol známy svojimi žánrovými scénami a námetmi vychádzajúcimi z historických udalostí svojej vlasti. K jeho všeobecne najznámejším dielam patrí obraz Burlaci na Volge.

Myšlienkou na vytvorenie tohto diela sa Repin začal zaoberať už v roku 1868. Podnetom mu bola scéna, ktorej bol svedkom pri jednom z výletov parníkom po rieke Neve. Tu sa prvý raz mal možnosť stretnúť s tzv. burlakmi. Tak nazývali tých, ktorí po brehu rieky ťahali lode proti jej prúdu. Rozsiahly materiál na tento obraz zhromaždil Repin v rokoch 1870 - 1872 (jeho súčasťou bola aj skica ceruzkou vystavená dnes v Tretiakovskej galérii).

Z postáv, ktoré sú na obraze zachytené, upútajú pozornosť predovšetkým traja muži v popredí, pravdepodobne akýsi predáci. Jeden z nich pripomína svojou mohutnou postavou a sklonenou hlavou so strapatými vlasmi bohatiera či hrdinu starých ruských bylín. Uprostred je muž, ktorého Repin namaľoval podľa niekdajšieho kňaza, človeka veľmi rozhľadeného, s neuveriteľnou hĺbkou a bohatstvom svojho duševného sveta. Predák, ktorý je k divákovi najbližšie je bývalý námorník. Muži sa zo všetkých síl zapierajú do hrubých popruhov a ich pohľady plné vzdoru a nenávisti najlepšie vypovedajú o ich ťažkom údele.

Interpretácia námetu prekročila u Repina rámec žánrového diela. Maliar tu dosiahol skvelé výtvarné a spoločenské zovšeobecnenie zobrazovanej témy. Viacerí z Repinových súčasníkov videli v tomto obraze ostrú morálnu výčitku za život ľudí na periférii spoločnosti, no súčasne presvedčenie, že úcta k prostému ľudu nie je iba frázou.

Po dokončení bol obraz vystavený v roku 1873 na umeleckej výstave v Petrohrade a hneď nato opustil územie krajiny, aby mohol byť prezentovaný na Svetovej výstave vo Viedni. Ako doma tak aj v hlavnom meste Rakúsko-Uhorska zožal veľký úspech. Ešte na výstave ho za tritisíc rubľov (ekvivalent 10-ročnej priemernej mzdy) kúpil veľkoknieža Vladimir Alexandrovič a zavesil ho v biliardovom salóne svojho paláca. Tu obraz visel až do roku 1917, kedy sa v rámci konfiškácií umeleckých predmetov po Októbrovej revolúcii dostal do Štátneho ruského múzea.

  • A. Gubarev, Ruské múzeum, Progress, Moskva, 1981
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Бурлаки на Волге na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).