Cecilián
Cecilián[1][2] alebo Caecilian[3] (lat. Caecilianus; * ? pred 300 – † krátko pred 343[4][5]/pred 345[6] ) bol arcidiakonom a od roku 311 biskupom v severoafrickom Kartágu. Jeho ustanovenie za biskupa viedlo k donatistickej schizme. Cecilián bol taktiež jedným z mála klerikov zo Západu, ktorí sa zúčastnili Prvého nicejského koncilu.[4][5]
| Cecilián | ||||||||
| kartáginský katolícky biskup | ||||||||
| Štát pôsobenia | Staroveký Rím | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| kartáginský katolícky biskup | ||||||||
| 311 – 345? | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Varianty mena | lat. Caecilian(us) | |||||||
| Narodenie | Kartágo | |||||||
| Úmrtie | 345? | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Katolícka cirkev | |||||||
| Diakon | ||||||||
| Svätenie | Kartágo | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Konsekrácia | 311 Kartágo | |||||||
| Svätiteľ | Felix z Aptungy biskup v Aptunge (Sev. Afrika) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
Cecilián na catholic-hierarchy.org angl. | ||||||||
Po smrti kartáginského biskupa Mensuria, ktorého podporovateľom bol, bol Cecilián zvolený a tromi biskupmi na čele s Felixom z Aptungy vysvätený za biskupa. Časť duchovenstva Ceciliána neuznala, pretože bol podľa nich vysvätený traditormi – odpadlíkmi, ktorý sa spreneverili kresťanstvu tým, že odovzdali sväté knihy pohanom počas prenasledovania kresťanov. Keďže podľa donatistov každý, kto žil v spoločenstve (communio) s padlými kresťanmi bol sám apostata, považovali za odpadlíka aj Ceciliána. Za biskupa preto vyhlásili Majorína. Podľa prameňov mala na schizme podiel bohatá pani, matróna Lucilla, ktorá bola Ceciliánom viackrát káraná pre nadmerné uctievanie relikvií mučeníkov. Majorín v roku 313 zomrel a na jeho biskupský stolec nastúpil Donát, podľa ktorého sa schizmatický smer nazval – donatizmus. Obe strany, donatisti i Cecilián sa obrátili na cisára Konštantína I., ktorý spor najprv prenechal pápežovi a synode v Ríme (313), neskôr synode v Arles (314), až nakoniec pre protesty donatistov musel rozhodnúť sám. V roku 316 Konštantín uprednostnil Ceciliána, avšak spor sa vyriešiť nepodarilo. Cecilián zostal katolíckym kartáginským biskupom až do svojej smrti v raných 40. rokoch 4. storočia.[1][4][5]
Referencie
upraviť- ↑ a b PIGULA, Juraj. Vznik, pád a problém donatizmu. Verba Theologica (Ružomberok: Katolícka Univerzita v Ružomberku), roč. 9, čís. 2, s. 21 – 32. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 2644-4844.
- ↑ ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny. Sv. 1. Turčiansky svätý Martin : Neografia, 1943. [Cit. 2020-01-20]. Dostupné online. S. 136.
- ↑ BLAŠČÍKOVÁ, Andrea. Augustínov postoj v kauze prenasledovania donatistov: Dve otvorené otázky. Philosophica Critica (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), roč. 2, čís. 1, s. 33 – 47. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1339-8970.
- ↑ a b c Caecilian. In: The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 162.
- ↑ a b c Caecilian. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 259 – 260.
- ↑ Caecilianus, archdeacon and bishop of Carthage. In: WACE. Dictionary of Christian Biography and Literature. Ed. William C. Piercy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1565630572, 978-1565630574. S. 228.