Cheimón z Argosu
Cheimón (starogr. Χείμων – Cheimón) bol v roku 448 pred Kr. olympijský víťaz v zápasení.[1][2]
Cheimón z Argu, otec olympionika Aristea, bol na 83. olympijských hrách v roku 448 pred Kr. ovenčený olivovým vencom za víťazstvo v zápasení.[1][3] Zápasenie (palé) sa podobalo nášmu „gréckorímskemu"; aby súťažiaci zvíťazil, musel súpera trikrát zvaliť na zem, takže sa jej dotkol kolenom, alebo ho prinútiť, aby sa vzdal. Súperi sa od prvého až do posledného kola určovali žrebom a zápasili vylučovacím systémom.[4]
Staroveký grécky cestovateľ a spisovateľ Pausanias videl v olympijskej Altide sochy Cheimóna a jeho syna Aristea. Pausanias o tom uvádza: „Argejský Aristeus získal víťazstvo za dolichos, Aristeov otec Cheimón za zápasenie. Stojí v tesnej blízkosti; sochu jedného vytvoril chijský Pantias, ktorý sa vyučil u otca Sóstrata, sochy Cheimóna sú dielom Naukyda, jedného z najlepších, a to jedna v Olympii, druhá dopravená z Argu do svätyne Eirény v Ríme."[2]
Svätyňu bohyne Mieru (lat. Pax) dal v Ríme postaviť cisár Vespazián východne od Augustovho námestia. Chrám bol naplnený umeleckými dielami a bol do neho prenesený i zlatý poklad z dobytého jeruzalemského chrámu.[5]
Referencie a bibliografia
upraviť- ↑ a b Western Reserve University, str.37.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,9,3.
- ↑ Oxyrhynský papyrus 222
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 113.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 570 vysvětlivky.