Chrám svätej Sofie (Sofia)

	Chrám svätej Sofie
	pravoslávny chrám
	Chrám svätej Sofie – pohľad z juhu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Náboženstvo	Kresťanstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V
Dĺžka	46,5 m
Šírka	23 m
Výška	19,7 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
Štýl	byzantský
Výstavba	súčasná budova koncom 5. a začiatkom 6. storočia
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saint Sophia Church, Sofia
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°41′47″S 23°19′52″V / 42,696515°S 23,331152°V

Chrám svätej Sofie (bulh. Храм "Света София" – Chram „Sveta Sofia“), známy aj ako Bazilika svätej Sofie (bulh. Базилика "Света София" – Bazilika „Sveta Sofia“) (prípadne aj ako katedrála) je pôvodne ranokresťanský a dnes pravoslávny chrám (v období druhej bulharskej ríše katedrálny chrám) nachádzajúci sa v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.^[1]^[2]

Charakteristika a dejiny

Mesto Sofia bolo v minulosti známe pod viacerými názvami (napr. Serdika, Sredec, alebo Triadica) a svoje súčasné meno, pod ktorým je známe zhruba od polovice 14. storočia, dostalo práve podľa chrámu svätej Sofie, ktorý bol v tom čase katedrálnym chrámom mesta.^[2]

Samotná budova bola postavená na mieste serdickej nekropoly ako cintorínsky chrám.^[2] Súčasná budova je štvrtá, ktorá na tomto mieste stojí. Prvý chrám, ktorý na mieste stál (zvyšky objavené v rokoch 1910 – 1911) bola jednoloďová budova s jednou apsidou a stála na mieste najpravdepodobnejšie medzi rokmi 376 – 382. Druhý chrám bol postavený niekedy počas vlády imperátora Teodisija I. (379 – 395) a zbúraný bol na konci 4. storočia. Bola to trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene a ako hlavná loď bola použitá predsieň prvého chrámu. Tretí chrám bol taktiež trojloďová bazilika s apsidou vo východnej stene. Výstavba prebiehala na konci 4. a začiatkom 5. storočia. Súčasná, štvrtá budova bola postavená koncom 5. a začiatkom 6. storočia.^[1] Pomerne krátka existencia starších chrámov bola spôsobená nájazdmi Gótov a Húnov.^[3]

V období prvej bulharskej ríše bol chrám hlavným mestským chrámom a v období druhej bulharskej ríše chrámom katedrálnym. Po obsadení Sofie osmanskými Turkami bola budova zmenená na mešitu, ale už v roku 1443 sa stala opäť na krátky čas pravoslávnym chrámom. V tomto roku bola Sofia oslobodená spojeneckými kresťanskými vojskami pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho, tureckí správcovia boli vyhnaní a mesto bolo dané do priamej správy sofijského metropolitu. Na mešitu bola budova opäť zmenená začiatkom 16. storočia poturčeným Chorvátom Sijavušom pašom. V rokoch 1818 a 1858 Sofiu postihli dve silné zemetrasenia a obidve budovu poškodili. V priebehu druhého zemetrasenia spadol minaret, ktorý pri svojom páde zabil niekoľko moslimských veriacich. Po tejto udalosti sa tureckí moslimskí predstavitelia rozhodli budovu opustiť a ostala nejaký čas nevyužitá. Po oslobodení Bulharska sa využívala nejaký čas ako skladisko plynu, ktorým sa zapaľovali pouličné lampy. Neskôr v chráme po dlhé roky prebiehali archeologické výskumy, budova sa reštaurovala a rekonštruovala a v roku 1930 znovu ako pravoslávny chrám otvorila svoje dvere veriacim. Slávnostne vysvätený (ceremónie sa zúčastnil aj cár Boris III. s rodinou a väčšina vtedajšej politickej a náboženskej elity) bol chrám 21. septembra toho istého roku.^[2] Neskôr v období socializmu bol chrám zatvorený a znovu daný do používania veriacim bol v roku 1998.^[1]

Budova je trojloďová bazilika s kupolou v tvare kríža a s trojstennou apsidou. Je dlhá 46,5 metra a široká 23 metrov, výška kupole dosahuje 19,7 metra. Je jednou z najvýznamnejších pôvodne ranokresťanských pamiatok juhovýchodnej Európy.^[3] Dnes budova slúži svojmu účelu ako pravoslávny chrám a pod budovou chrámu je vybudované múzeum, kde si návštevníci môžu pozrieť odkryté zvyšky pôvodných antických chrámov vrátane vzácnych mozaík.^[2]