Chreľova veža
Chreľova veža (bulh. Хрельова кула – Chreľova kula) je stredoveká obranná veža (pyrgos) z prvej polovice 14. storočia, ktorá sa nachádza v areáli Rilského monastiera v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
| Chreľova veža (Хрельова кула) | |
| obranná veža (pyrgos) | |
 pohľad k veži zo západu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Kiustendil |
| Okres | Rila |
| Mesto | Rila |
| Areál | Rilský monastier |
| Súradnice | 42°08′00″S 23°20′25″V / 42,13333°S 23,34028°V |
| Dĺžka | 7,75 m |
| Šírka | 8,25 m |
| Výška | 23 m |
| Štýl | stredoveká bulharská architektúra |
| Materiál | kameň |
| Vznik | 1335 |
| Výstavba | 1334 – 1335 |
| Stav | zachovaný, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Tower of Hrelyo | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[6][1]
Lokalita
upraviťChreľova veža sa nachádza v areáli Rilského monastiera v nadmorskej výške 1 147 m n. m. vo východnej časti dvora. Leží v tesnej blízkosti Chrámu Narodenia presvätej Bohorodičky, konkrétne pri jeho severnej fasáde.[1]
Dejiny
upraviťIniciátorom výstavby bol bulharský feudál, protosebastos Chreľo Dragovol,[1][5][3] ktorý bol významným podporovateľom a donorom Rilského monastiera[5] a z jeho iniciatívy bolo postavené v kláštornom areáli veľké množstvo stavieb.[5][3]
Výstavba prebiehala v rokoch 1334 – 1335[4][5][3] a bola priamo spojená s premiestňovaním monastiera do jeho súčasnej lokality. Bola postavená za účelom ochrany mníšskeho bratstva, skrývania kláštorných cenností v čase nebezpečenstva, ale v prípade potreby aj ako väznica a miesto pre izoláciu psychicky narušených ľudí.[1]
V rokoch 1965 – 1970 prebiehali na veži reštaurátorské práce.[1] V roku 1968 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[6]
Charakteristika budovy
upraviťAko materiál pre výstavbu boli použité kamene, ktoré sú spojené bielou maltou.[2]
Veža má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 7,75 x 8,25 metra. Dosahuje výšky 23 metrov.[3][1] Steny stavby sú hrubé 1,8 metra.[1]
Priamo v stenách budovy sú postavené strmé kamenné schodiská, ktoré spájajú jednotlivé poschodia. Prízemie s elipsovitým stropom je čiastočne zasadené do terénu. Jediný vchod do veže sa nachádza na prvom poschodí a pôvodne ku vchodu viedol navýšený násyp, zatiaľ čo v súčasnosti je vchod spojený s dvorom pomocou externého dreveného schodiska.[1] Vchod sa nachádza vo výške 5,5 metra od úrovne terénu dvora.[2]
Veža je päťposchodová. Prvé štyri poschodia slúžili pre dočasné ubytovanie. Podlahy miestností sú pokryté drevenou doskovou podlahou.[1] Na poslednom piatom poschodí sa nachádza Kaplnka Premenenia Pána[3][1] s dvojitým elipsovito ukončeným stropom[1][2] a cennou freskovou výzdobou zo 14. storočia.[3][2]
Pri západnej fasáde budovy sa nachádza v neskoršom období pristavaná zvonica, ktorá je vyzdobená freskami z roku 1844.[2]
Strecha veže nie je pôvodná a bola postavená majstrom Markom v roku 1863 a v roku 1957 bola obložená meďou.[2]
Výzdoba budovy
upraviťFresková výzdoba
upraviťFresková výzdoba bola odkrytá v kaplnke veže na poslednom poschodí počas reštaurátorského zásahu v druhej polovici 60. rokov 20. storočia. Výzdoba je mimoriadne cenná a prvý raz v rámci bulharskej stredovekej monumentálnej nástennej maľby sa v nej objavujú zložité symbolické témy ako Sofia – Premúdrosť Božia, Ježiš Kristus Logos, Dary Ducha Svätého a iné. Veľmi zaujímavá je aj kompozičná maľba Nebeský prestol, na ktorej sú vyobrazení cirkevní otcovia, apoštoli, mučeníci a proroci. V konchách vo východnej časti kaplnky sa nachádzajú fresky zobrazujúce scény zo života svätého Ivana Rilského pričom ide o najstaršie známe dochované vyobrazenie tohoto svätca.[1][2]
Zaujímavosť
upraviť- Chreľova veža urobila veľký dojem na bulharského národného básnika Ivana Vazova, ktorý ju nazval Chreľovým zámkom.[3]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
upraviťKategória: kultúrna pamiatka národného významu[6]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy z obdobia antiky a stredoveku[6]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Chreľovata kula (bulh. Хрельовата кула, doslovne Chreľova veža)[6]
Galéria
upraviť-
pohľad na vežu zo severozápadu -
detailný pohľad na neskôr pristavanú zvonicu -
detailný pohľad do zvonice -
detailný pohľad na nápis na fasáde -
detail z vrchnej časti veže
.jpg)
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k l m KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 187.
- ↑ a b c d e f g h MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 142 – 149.
- ↑ a b c d e f g h PAVLOV, Plamen; TULEŠKOV, Nikolaj. Stavropigialnijat Rilski manastir. Sofia : Architekturno izdatelstvo „Arch&Art“, 2008. 66 s. ISBN 978-954-8931-42-7. S. 21 – 23.
- ↑ a b KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedičen rečnik – Kiustendil – A-Z. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite, 1988. 728 s. S. 682.
- ↑ a b c d e STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stamov, 2016. 516 s. S. 70.
- ↑ a b c d e f Министерство на културата на Република България. СПИСЪК НА ОБЕКТИ СЪС СТАТУТ НА НЕДВИЖИМИ КУЛТУРНИ ЦЕННОСТИ /ПАМЕТНИЦИ НА КУЛТУРАТА/ С КАТЕГОРИЯ “НАЦИОНАЛНО ЗНАЧЕНИЕ” НА ТЕРИТОРИЯТА НА ОБЛАСТ КЮСТЕНДИЛ [online]. mc.government.bg, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chreľova veža
