Chrysotriklinos
Chrysotriklinos (starogr. Χρυσοτρίκλινος – v preklade zlatá hala - triclinium) bola slávnostná sieň Veľkého paláca v Konštantínopole. Dnes už neexistuje. Postavená bola asi v 6. storočí,[1] za vlády Justína II.[2] Slúžila na recepciu významných hostí[3] či na slávenie významných sviatkov.[1]
Architektonicky tvorila budova osemuholník s kupolou na vrchu. V stenách sa nachádzalo 16 okien.[3] Podobala sa na dnes ešte stojaci chrám Malá Hagia Sofia (Kostol svätých Sergia a Bakcha) a bola zrejme predlohou chrámu San Vitale.[2] Vnútro haly bolo bohato vybavené nábytkom. Miesto dostalo názov podľa veľkého centrálneho stola (tabule), ktorý bol buď zo zlata alebo z pozláteného striebra. Okrem neho sa do haly mohli umiestniť ďalšie stoly pre menej významných hostí. Cisárovo miesto bolo podľa niektorých prameňov vyhradené zvlášť pri menšom stole stranou. V apside sa nachádzal mozaikou zdobený cisársky trón. Ďalším významným kusom nábytku bol pentapyrgion, veľká skriňa s vežičkami. Boli v nej uskladnené vzácne predmety ako vázy či koruny. Z budovy sa dalo prejsť do ostatných priestorov paláca (napr. Tripetonu, Horologionu, Kainourgionu,..) a dokonca aj do neďalekého hipodrómu.[3][1]
Referencie upraviť
- ↑ a b c CHRYSOTRIKLINOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 455 – 456. (po anglicky)
- ↑ a b Chrysotriklinos [online]. byzantium1200.arkeo3d.com, [cit. 2020-09-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c Chrysotriklinos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 209.