Cisárska štôlňa (Špania Dolina)
Cisárska štôlňa je jednou z najstarších štôlní v baníckom revíre Španej Doliny v Banskobystrickom kraji na Slovensku.[1]
Cisárska štôlňa | |
Denná štôlňa | |
štôlňa | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Okres Banská Bystrica |
Obec | Špania Dolina |
Pohorie | Starohorské vrchy |
- výška | 708 m n. m. |
- súradnice | 48°48′26″S 19°08′07″V / 48,807286°S 19,135226°V |
Poloha štôlne na Slovensku
| |
Poloha štôlne v Banskobystrickom kraji
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Podľa archeologických nálezov prehistorických nástrojov existujú dôkazy, že v oblasti Španej Doliny sa medená ruda ťažila už v období neolitu a neskôr aj v dobe bronzovej. Prvý písomný doklad existencie obce Špania Dolina pochádza z roku 1263.[2] O najväčší rozkvet ťažby sa zaslúžil podnikateľ Ján III. Turzo, ktorý spoločne s augsburským bankárom Jakubom Fuggerom v roku 1494 založil ťažobnú Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť. Ján Turzo tu zaviedol novú benátsku technológiu oddeľovania čistej medi od striebra. S týmto rozvojom súviselo budovanie vodovodu a nových štôlní. Najstaršia bola štôlňa Ferdinand, ktorá v roku 1496 dosahovala hĺbku 250 metrov a odvodňovala celý revír. Pozostatky tejto štôlne sú priamo na námestí, nad ňou sa nachádza odval z bývalej štôlne Maximilián. Medzi 15. až 17. storočím sa meď zo Španej Doliny vyvážala do celého sveta, po čom postupne nastala stagnácia až úplne zavretie baní.
Cisárska návšteva upraviť
Cisárska štôlňa bývala jednou z hlavných vstupných štôlní v revíre Španej doliny. Vstup do štôlne sa nachádza v centre obce neďaleko klopačky. Pred nástupom do práce sa pred ňou zhromažďovali baníci na spoločnú modlitbu.[3] Štôlňa je dlhá 960 metrov a je prepojená s katastrom obce Staré Hory. V júli roku 1764 ju navštívili synovia Márie Terézie, korunný princ Jozef, ktorý sa neskôr stal cisárom a jeho mladší brat a nástupca Leopold, spoločne s Tešínskym vojvodom Albertom Saským. V sprievode miestnych baníkov prešli celú Dennú štôlňu až do osady Richtárová. Princ Leopold si z návštevy spísal denník, v ktorom detailne zachytáva baníctvo na strednom Slovensku. Na 250. výročie od cisárskej návštevy sa konali oslavy v Banskej Bystrici aj Španej Doline a odhalená bola pamätná tabuľa.[4]
Starostlivosť o pamiatky upraviť
Od roku 2003 pôsobí v Španej Doline občianske združenie Banícke bratstvo, ktorého cieľom je ako uchovanie nehmotného kultúrneho dedičstva a banských tradícií v Starohorskom regióne, tak aj starostlivosť o nehnuteľné historické pamiatky v oblasti Španej Doliny.[5] V roku 2011 boli Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zapísané na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Medzi nehnuteľné pamiatky, o ktoré sa starajú členovia spomínaného baníckeho bratstva, patrí okrem štôlní, baníckych náučných chodníkov a ďalších objektov aj Cisárska štôlňa, v ktorej bola zriadená expozícia, vhodná pre návštevy rodín s deťmi.[6] Členovia spolku tiež v obci založili banícke a mineralogické múzeum, nazývané Naše múzeum medi, ktorého expozície každoročne dopĺňajú o nové prírastky.
Referencie upraviť
- ↑ Špania dolina a jej zaujímavosti. Banský náučný chodník [online]. . Dostupné online.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Špania Dolina klenot Slovenska. Prvé. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-89415-12-0. S. 100.
- ↑ ROHÁČEK, Filip. Tip na víkend: Po stopách baníctva [online]. bbonline.sk, 2011-08-05, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Banskobystrický geomontánny park. Cisárska vizitácia baníctva [online]. geoparkbb.sk, 2014-07-28, rev. 2020-07-08, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ DOLINA, Obec Špania. Banícke bratstvo Herrengrund [online]. spaniadolina.sk, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Banský náučný chodník Špania Dolina [online]. [Cit. 2024-03-19]. Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cisárska štôlňa (Špania Dolina)