Club Atlético Banfield
Club Atlético Banfield, skrátene Banfield, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Banfield. Banfield vyhral jeden titul v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Florencio Sola. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.
Banfield | |||
Celý názov | Club Atlético Banfield | ||
---|---|---|---|
Prezývka | El Taladro (Vŕtačka) | ||
Založený | 21. januára 1896 | ||
Štadión | Estadio Florencio Sola, Banfield, Argentína | ||
Kapacita | 34 901 | ||
Predseda | Eduardo Spinosa | ||
Tréner | Julio César Falcioni | ||
Liga | Primera División | ||
2016/17 | Primera División, 5. miesto | ||
| |||
História
upraviťUž v polovici 80. rokov 19. storočia sa usadilo veľa britských rodín v Banfielde, ktorý bol v tej dobe iba malá dedina vzdialená 14 km od Buenos Aires. Časť z týchto nových usadlíkov sa 21. januára 1896 rozhodla založiť klub, tento dostal názov podľa obce Banfield. Táto zas dostala pomenovanie po vlakovej stanici, ktorá bola postavená už v roku 1873 a dostala meno podľa Edwarda Banfielda, ktorý bol prvý manažér železničnej spoločnosti Buenos Aires Great Southern Railway a zároveň priekopník železnice v Argentíne. Prvé ihrisko klubu bolo vzdialené dva bloky od spomínanej železničnej stanice. Na začiatku existencie klubu bol hlavným športom kriket, futbal bol skôr v úzadí[1]. Klub sa však pripojil k argentínskej futbalovej federácií a už v sezóne 1897 hral najvyššiu futbalovú ligu. Tu však obsadil posledné miesto. Posledné miesto obsadil aj v nasledujúcej sezóne. V sezóne 1899 tak hral klub druhú najvyššiu súťaž, kde sa mu však darilo oveľa viac a túto súťaž vyhral. Všetci vtedajší hráči klubu okrem jediného boli britskí rodáci, iba kapitán tímu sa už narodil v Buenos Aires, no taktiež mal britský pôvod. Aj v sezóne 1900 vyhral klub druhú najvyššiu súťaž. V roku 1904 prechádzal klub reorganizáciou a vážnou finančnou krízou. Z tohto dôvodu boli športové oddiely zrušené. Až v roku 1908 hral futbalový oddiel klubu aspoň tretiu najvyššiu súťaž, ktorú v tomto roku aj vyhral. Tretiu ligu vyhral klub aj v ročníku 1912, čím si konečne zabezpečil postup do druhej ligy[2].
Prvý návrat do prvej ligy
upraviťV roku 1912 sa argentínska liga rozdelila na dve súčasne hrané konkurenčné ligy. Vďaka tomu sa Banfield dostal do prvej ligy bez toho, aby vôbec hral druhú najvyššiu súťaž. Klub sa tak predstavil v prvej lige v sezóne 1913, kedy skončil v strede tabuľky[3]. Už v nasledujúcej sezóne sa klubu darilo viac a obsadil dokonca štvrté miesto. V roku 1914 ale začala Prvá svetová vojna a keďže väčšina hráčov klubu mala britský pôvod, narukovali títo do britskej armády a išli bojovať do Európy[4]. Z tohto dôvodu v ročníku 1915 neodohral Banfield niektoré zápasy a v lige skončil na pätnástom mieste. Klub postupne klesal a v sezóne 1917 skončil úplne posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[5]. V druhej lige skončil klub iba na piatom mieste. Po vojne odohral Banfield úspešný ročník v druhej lige a znova postúpil do najvyššej súťaže. Súťaž bola znova rozdelená a vo svojej lige obsadil klub výborné druhé miesto[6]. Hráč klubu Fausto Lucarelli sa stal najlepším strelcom súťaže. Banfield zároveň vyhral aj vtedajší národný pohár. V sezóne 1921 sa klub pridal k druhej futbalovej federácií a hral tak konkurenčnú súťaž. Tu skončil iba v strede tabuľky[7]. Zvyšok 20. rokov strávil klub zväčša v spodnej časti tabuľky. V sezóne 1931 sa klubový futbal v Argentíne profesionalizoval, no nie všetky kluby súhlasili s touto zmenou a tak sa prvá liga znova rozdelila. Banfield zostal v pôvodnej, no amatérskej súťaži. V sezóne 1933 v nej skončil na treťom mieste. O rok neskôr bol už druhý[8]. V roku 1935 sa liga znova zjednotila, no už ju mohli hrať iba profesionálne kluby. Keďže však bol Banfield stále amatérskym klubom, musel povinne v roku 1935 hrať druhú najvyššiu súťaž. Tu sa klubu vôbec nedarilo a v roku 1938 dokonca skončil posledný a mal tak zostúpiť až do tretej najvyššej súťaže[9].
Druhý návrat do prvej ligy
upraviťNovým prezidentom klubu bol zvolený mladý podnikateľ Florencio Sola. Jeho hlavnou úlohou bolo zabrániť zostupu do tretej ligy, na čo chcel využiť skutočnosť, že klub Estudiantil Porteño sa rozhodol ukončiť futbalovú činnosť a bol následne vylúčený z futbalovej federácie a aj druhej ligy. To sa aj podarilo a Banfield mohol hrať ďalej druhú ligu[10]. V ročníku 1939 získal viacero hráčov na hosťovanie, vďaka tomu sa mu darilo viac ako pred tým a obsadil výborné štvrté miesto. V následnom play-off o postup bol klub úspešný a vrátil sa do prvej ligy[11]. Sezónu 1940 hral klub už s úplne novým tímom a zakončil ju v strede tabuľky. V tejto sezóne dostal klub svoju prezývku "El Taladro", teda vŕtačka, ktorá mu zostala do súčasnosti. V roku 1941 bol klub potrestaný za pokus o ovplyvnenie zápasov a úplatkárstvo. Bolo mu odpočítaných 16 bodov, no vďaka výborným výkonom sa mu podarilo vyhnúť zostupu[12]. V nasledujúcich ročníkoch podával striedavé výkony. V sezóne 1944 skončil klub posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[13]. V druhej lige hral klub do roku 1946. Zvyšok 40. rokov strávil klub v strede tabuľky. V ročníku 1949 sa hráč klubu Juan José Pizzuti stal najlepším strelcom ligy. V sezóne 1951 bol klub veľmi blízko úspechu. V lige obsadil delené prvé miesto s tímom Racing Club. Z tohto dôvodu sa hrali dva barážové zápasy o titul. V tých padol iba jediný gól, ktorý však strelil Racing Club a získal tak majstrovský titul. V oboch zápasoch rozhodovali anglickí rozhodcovia[14]. V ďalších sezónach však začal Banfield postupne klesať, v sezóne 1954 skončil posledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[15]. Zvyšok 50. rokov strávil klub v druhej lige.
Tretí návrat do prvej ligy
upraviťAj začiatok 60. rokov trávil Banfield iba v druhej lige. V roku 1962 však bol úspešný, obsadil prvé miesto a po rokoch postúpil znova do najvyššej súťaže[16]. V 60. rokoch sa tímu podarilo uchytiť v prvej lige, keď pravidelne obsadzoval miesta v strede tabuľky. V tejto dobe v klube hrali aj reprezentanti Jorge Carrascosa a José Manuel Ramos Delgado. Na začiatku 70. rokov sa výkony klubu postupne zhoršovali a tento sa začal približovať zostupovým miestam. V časti Metropolitano sezóny 1972 tak Banfield skončil posledný a po desiatich rokoch znova zostúpil[17]. Po roku sa však vrátil späť do ligy. Zostup mu ale hrozil aj v ročníku 1974, no v tejto sezóne nikto nezostupoval. Vypadnutie nakoniec prišlo v sezóne 1978, kedy v časti Metropolitano obsadil klub predposledné miesto[18]. V druhej lige tento raz klub strávil deväť sezón. Do prvej ligy sa vrátil na jednu sezónu v ročníku 1987/88, po ktorom opäť vypadol. Prvá šanca na postup prišla v sezóne 1990/91, kedy Banfield prehral až vo finále play-off o postup. V ročníku 1992/93 bol klub úspešný, vyhral druhú ligu a postúpil do najvyššej súťaže[19]. Počas sezóny 1996/97 sa Banfield dostal do finančných problémov, čo sa prejavilo posledným miestom v zostupovej tabuľke a vypadnutím do druhej ligy[20].
Zisk titulu
upraviťV sezóne 2000/01 vyhral Banfield v play-off druhú ligu a vrátil sa znova do najvyššej súťaže[21]. V lige sa klubu konečne darilo viac, v sezóne 2003/04 dokonca skončil tretí v časti Apertura a štvrtý v časti Clausura. O rok neskôr obsadil v časti Clausura druhé miesto[22]. Dobré výkony podával Banfield aj v ročníku 2007/08, keď v časti Apertura obsadil tretie miesto, hráč tímu Darío Cvitanich sa stal najlepším strelcom tejto časti súťaže. V sezóne 2009/10 dosiahol klub svoj najväčší úspech, keď skončil na prvom mieste v časti Apertura a získal tak svoj prvý majstrovský titul, hráč tímu Santiago Silva sa zároveň stal najlepším strelcom tejto časti súťaže[23]. Avšak už o pár rokov neskôr, v sezóne 2011/12 skončil Banfield v oboch častiach súťaže posledný a zostúpil do druhej ligy[24]. V druhej lige bol klub už iba dve sezóny, keď v ročníku 2013/14 vyhral druhú ligu a vrátil sa tak späť do najvyššej súťaže. Banfield obsadil sedemnáste miesto, no súťaž sa mala v nasledujúcom ročníku rozširovať, takže žiadny tím nezostúpil. V sezóne 2015 skončil klub na ôsmom mieste a kvalifikoval sa do kontinentálnej súťaže Copa Sudamericana[25]. V ročníku 2016/17 hral klub oveľa lepšie, obsadil výborné piate miesto a kvalifikoval sa tak dokonca do Copa Libertadores[26].
Farby a znak klubu
upraviťOd roku 1903 používal klub dresy červeno-bielej farby, ktoré boli rozdelené na štyri štvorce. Od roku 1904 používal Banfield dresy so zeleno-bielymi pruhmi. Od roku 1947 používa klub svoju súčasnú variantu dresov, ktorá je tvorená dresom bielej farby so zeleným diagonálnym pruhom. Časom klub striedal dresy pruhované a s diagonálnym pruhom. Farby si však zachoval.
Znak klubu sa skladá zo zeleno-bielych pruhov. V jeho strede sú písmená CAB, čo sú prvé písmená názvu klubu Club Atlético Banfield.
Štadión
upraviťV roku 1940 vybudoval Banfield svoj štadión, svoje meno však dostal až neskôr. Estadio Florencio Sola bol zrenovovaný v roku 2006 a jeho súčasná kapacita je 34 901 divákov.
Rivalita a fanúšikovia
upraviťTradičným rivalom tímu je Club Atlético Los Andes, ktorý sa nachádza v blízkosti Banfieldu. Najväčšia rivalita však panuje s tímom Lanús, s ktorým hráva derby Clásico del Sur, teda derby juhu. Banfield je úspešnejší, keďže vyhral viac vzájomných zápasov. Určitá rivalita vládne aj s tímami Quilmes a Temperley.
Úspechy
upraviťNárodné
upraviťLiga
upraviť- Primera División (1): 2009 Apertura
- Primera B Nacional (3): 1992/93, 2000/01, 2013/14
- División Intermedia (1): 1919
- Primera B (6): 1899, 1900, 1939, 1946, 1962, 1973
Národný pohár
upraviťZostava
upraviťAktuálne k dátumu: 7. augusta 2017
|
|
Referencie
upraviť- ↑ 1896 [online]. clubabanfield.org, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu.
- ↑ 1897 – 1911 [online]. clubabanfield.org, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu.
- ↑ Argentina - Domestic Championships 1913 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ 1912 [online]. clubabanfield.org, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu.
- ↑ Argentina 1917 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1920 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1921 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1933 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level 1938 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ 1937 [online]. clubabanfield.org, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online. Archivované 2017-08-23 z originálu.
- ↑ Argentina Second Level 1939 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1941 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1944 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1951 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1954 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level 1962 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1972 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1978 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level 1992/93 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1996/97 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level (Primera B - Nacional) 2000/01 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2004/05 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2009/10 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2011/12 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2015 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2016/17 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-15]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Club Atlético Banfield
Externé odkazy
upraviť- Stránka klubu Archivované 2020-04-28 na Wayback Machine
Zdroj
upraviť- história klubu Archivované 2017-08-23 na Wayback Machine
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Club Atlético Banfield na anglickej Wikipédii.