Otvoriť hlavné menu
Leonid Brežnev (vľavo) a Richard M. Nixon (vpravo) počas Brežnevovej návštevy Washingtonu v júni 1973

Détente (francúzsky uvoľnenie) alebo Politika détente je termín pochádzajúci z francúzskeho jazyka a znamená uvoľnenie napätia. Termín bol používaný v medzinárodnej politike približne od roku 1970 predovšetkým v spojitosti so studenou vojnou a diplomatickou snahou o znižovanie napätia medzi Sovietskym zväzom, Spojenými Štátmi a Čínou. V Rusku je tento pojem známy ako „разрядка“. Všeobecne je možné aplikovať ho na akúkoľvek medzinárodnú situáciu, kde nepriateľské národy, medzi ktorými nebola vyhlásená vojna, redukujú napätie diplomatickou cestou.

Počiatky détenteUpraviť

Politiku détente prvýkrát použil francúzsky prezident Charles de Gaulle, ktorý ňou sledoval možnosť získania iniciatívy nezávislej od USA a zlepšenie vzťahov so Sovietskym zväzom. Podobnú politiku použil aj západonemecký kancelár Willy Brandt. Pojem sa stal známym až s politikou Richarda M. Nixona, ktorý svojou stratégiou koncipoval so svojim poradcom pre národnú bezpečnosť a ministrom zahraničia Henrym Kissingerom.

Postoj Nixonovej administratívyUpraviť

Nixonova administratíva používala politiku détente na presadenie triangulárnej diplomacie pri súčasnom zachovaní veľkého vojenského potenciálu.

Hlavnými zásadami diplomacie boli:

  • Zásada konkrétnosti - každé rokovanie sa malo zaoberať konkrétnou príčinou napätia, nielen navodzovaním priateľskej atmosféry
  • Zásada umiernenosti - umiernené rokovanie v prípade zodpovedného konania Sovietov, neústupné v prípade avanturizmu (sklonu k nezodpovednému konaniu)
  • Zásada viazanosti a prepojovania - snaha podmieniť spoluprácu v jednej oblasti (kde sa mocnosti zhodovali) pokrokom v oblasti druhej (kde sa nezhodovali)

Postoj Sovietskeho zväzuUpraviť

Henry Kissinger v svojom memorande prezidentovi Nixonovi v roku 1972 analyzoval politiku Sovietskeho zväzu ako dvojznačnú. Uviedol, že Leonid Brežnev sa snaží vstúpiť do histórie ako vodca, ktorý priniesol Rusku mier a lepší život, ale súčasne ako presvedčený komunista vidí politiku ako boj s jedným konečným víťazom a je hnaný rozporuplnými impulzmi, keď pozerá na USA ako na rivala a smrteľnú hrozbu, ale súčasne aj ako na vzor, zdroj pomoci a partnera pre fyzické prežitie.

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Détente na českej Wikipédii.