Darovanie krvi
Darovanie krvi je činnosť, počas ktorej je darcovi krvi odobraná krv pre medicínske účely – najčastejšie pre krvnú transfúziu.
Typy a miesta odberov
upraviťOdber krvi od dobrovoľných darcov je uskutočňovaný v transfúznych staniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. Počas jedného odberu je väčšinou darované 450 ml krvi. Môžu byť tiež odobrané iba vybrané krvné zložky (krvná plazma, krvné doštičky, biele krvinky). Krv môže byť darovaná za úplatu alebo zdarma (tzv. „bezpríspevkový odber“).
Ocenenie bezpríspevkových darcov
upraviťNa Slovensku je bezpríspevkové darovanie krvi oceňované Slovenským Červeným krížom, ktorý udeľuje Plakety prof. MUDr. J. Janského a Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického.
Bronzová Janského plaketa | 10 bezplatných odberov krvi | |
Strieborná Janského plaketa | 20 bezplatných odberov krvi | |
Zlatá Janského plaketa | ženy | 30 bezplatných odberov krvi |
muži | 40 bezplatných odberov krvi | |
Diamantová Janského plaketa | ženy | 60 bezplatných odberov krvi |
muži | 80 bezplatných odberov krvi | |
Kňazovického medaila | ženy | 80 bezplatných odberov krvi |
muži | 100 bezplatných odberov krvi |
- pri darovaní krvi sa darcovi urobí kompletné laboratórne vyšetrenie, kompletný krvný obraz. Vyšetrenie je pritom rozsiahlejšie a podrobnejšie ako pri bežnej preventívnej prehliadke, zameriava sa aj na zachytenie krvou prenosných infekcií. Často sa pri takomto vyšetrení odhalia ochorenia, o ktorých potenciálny darca ani nevie
- darovanie krvi je „tréningom“ organizmu na mimoriadne situácie spojené s veľkou stratou krvi. Je dokázané, že väčšie straty krvi napr. pri úrazoch znášajú pravidelní darcovia krvi oveľa lepšie
- darovanie krvi prispieva aj k regenerácii organizmu. Náhly úbytok krvi pri darovaní „vyprovokuje“ organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Darovanie krvi má teda stimulujúci účinok na organizmus. Pravidelní darcovia krvi sa spravidla cítia lepšie ako nedarci a hovoria tiež o celkovom "omladnutí"
- darovanie krvi u mužov môže zredukovať riziko srdcových chorôb[2]
- vznik modriny (hematómu), ak nebolo miesto vpichu po vytiahnutí ihly správne stlačené[4]
- celkovú nevoľnosť až mdlobu po odbere, najčastejšie sa prihodí u prvodarcov, ktorí prišli k odberu hladní alebo smädní
- pri odbere prístrojom môže dôjsť ku rozkolísaniu hladiny vápnika a svalovým kŕčom (obvykle mravenčenie pier alebo jazyka), ťažkosti ustúpia pri upravení rýchlosti odberu alebo podaní vápnika (vápnik sa často podáva preventívne v nápoji alebo vnútrožilovo)
- transfúzny materiál, s ktorým darca prichádza do styku (vaky, ihly, striekačky) je na jedno použitie, darca nie je vystavený žiadnemu riziku prenosu chorôb napr. žltačky, AIDS a pod.
Referencie
upraviť- ↑ Darovanie krvi - výhody
- ↑ TUOMAINEN, Tomi-Pekka; SALONEN, Riitta; NYYSSÖNEN, Kristiina, et al. Cohort study of relation between donating blood and risk of myocardial infarction in 2682 men in eastern Finland. BMJ, marec 1997, roč. 314, čís. 7083, s. 793–794. Dostupné online. PMID 9080998. PMC: 2126176. (po anglicky)
- ↑ Riziká odberu
- ↑ RANASINGHE, E; HARRISON, J F. Bruising following blood donation, its management and the response and subsequent return rates of affected donors. Transfusion Medicine, jún 2000, roč. 10, čís. 2, s. 113–116. ISSN 0958-7578. DOI: 10.1046/j.1365-3148.2000.00240.x. PMID 10849380. (po anglicky)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Darovanie krvi