Darovanie krvi je činnosť, počas ktorej je darcovi krvi odobraná krv pre medicínske účely – najčastejšie pre krvnú transfúziu.

Darca krvi

Typy a miesta odberov

upraviť

Odber krvi od dobrovoľných darcov je uskutočňovaný v transfúznych staniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. Počas jedného odberu je väčšinou darované 450 ml krvi. Môžu byť tiež odobrané iba vybrané krvné zložky (krvná plazma, krvné doštičky, biele krvinky). Krv môže byť darovaná za úplatu alebo zdarma (tzv. „bezpríspevkový odber“).

Ocenenie bezpríspevkových darcov

upraviť

Na Slovensku je bezpríspevkové darovanie krvi oceňované Slovenským Červeným krížom, ktorý udeľuje Plakety prof. MUDr. J. Janského a Medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického.

Bronzová Janského plaketa 10 bezplatných odberov krvi
Strieborná Janského plaketa 20 bezplatných odberov krvi
Zlatá Janského plaketa ženy 30 bezplatných odberov krvi
muži 40 bezplatných odberov krvi
Diamantová Janského plaketa ženy 60 bezplatných odberov krvi
muži 80 bezplatných odberov krvi
Kňazovického medaila ženy 80 bezplatných odberov krvi
muži 100 bezplatných odberov krvi

Výhody darovania krvi[1]

upraviť
  • pri darovaní krvi sa darcovi urobí kompletné laboratórne vyšetrenie, kompletný krvný obraz. Vyšetrenie je pritom rozsiahlejšie a podrobnejšie ako pri bežnej preventívnej prehliadke, zameriava sa aj na zachytenie krvou prenosných infekcií. Často sa pri takomto vyšetrení odhalia ochorenia, o ktorých potenciálny darca ani nevie
  • darovanie krvi je „tréningom“ organizmu na mimoriadne situácie spojené s veľkou stratou krvi. Je dokázané, že väčšie straty krvi napr. pri úrazoch znášajú pravidelní darcovia krvi oveľa lepšie
  • darovanie krvi prispieva aj k regenerácii organizmu. Náhly úbytok krvi pri darovaní „vyprovokuje“ organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Darovanie krvi má teda stimulujúci účinok na organizmus. Pravidelní darcovia krvi sa spravidla cítia lepšie ako nedarci a hovoria tiež o celkovom "omladnutí"
  • darovanie krvi u mužov môže zredukovať riziko srdcových chorôb[2]

Riziká odberu[3]

upraviť
  • vznik modriny (hematómu), ak nebolo miesto vpichu po vytiahnutí ihly správne stlačené[4]
  • celkovú nevoľnosť až mdlobu po odbere, najčastejšie sa prihodí u prvodarcov, ktorí prišli k odberu hladní alebo smädní
  • pri odbere prístrojom môže dôjsť ku rozkolísaniu hladiny vápnika a svalovým kŕčom (obvykle mravenčenie pier alebo jazyka), ťažkosti ustúpia pri upravení rýchlosti odberu alebo podaní vápnika (vápnik sa často podáva preventívne v nápoji alebo vnútrožilovo)
  • transfúzny materiál, s ktorým darca prichádza do styku (vaky, ihly, striekačky) je na jedno použitie, darca nie je vystavený žiadnemu riziku prenosu chorôb napr. žltačky, AIDS a pod.

Referencie

upraviť
  1. Darovanie krvi - výhody
  2. TUOMAINEN, Tomi-Pekka; SALONEN, Riitta; NYYSSÖNEN, Kristiina, et al. Cohort study of relation between donating blood and risk of myocardial infarction in 2682 men in eastern Finland. BMJ, marec 1997, roč. 314, čís. 7083, s. 793–794. Dostupné online. PMID 9080998. PMC: 2126176. (po anglicky)
  3. Riziká odberu
  4. RANASINGHE, E; HARRISON, J F. Bruising following blood donation, its management and the response and subsequent return rates of affected donors. Transfusion Medicine, jún 2000, roč. 10, čís. 2, s. 113–116. ISSN 0958-7578. DOI10.1046/j.1365-3148.2000.00240.x. PMID 10849380. (po anglicky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť