Deň Pobedy

Deň Pobedy alebo Deň Víťazstva (rus. День Победы) je ruská pieseň skladateľa Davida Tuchmanova na text Vladimíra Charitonova z roku 1975 pojednávajúca o Dni víťazstva nad fašizmom. Predstavuje neodmysliteľný kultový atribút osláv 9. mája - Dňa víťazstva v druhej svetovej vojne nielen v Rusku, ale aj v krajinách SNŠ. Známa je ako pochodová pieseň sovietskej a ruskej armády. Všeobecne známe je aj spracovanie hudobnej skladby ako slávnostného pochodu pre dychový orchester.

Lev Leščenko vystúpujúci v roku 2016 s predstavením „Deň Víťazstva“.

História

Za účelom osláv 30. výročia sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne sa sovietská vláda rozhodla vyhlásiť súťaž o najlepšiu pieseň o vojne. V marci 1975 sa básnik Vladimir Charitonov, bývalý účastník vojny, stretol so svojím spolupracovníkom, skladateľom, Davidom Tuchmanovom s návrhom napísať novú pieseň do súťaže. Niekoľko dní pred koncom súťaže priniesol Charitonov svoj text Tuchmanovovi, ktorý zložil pieseň práve včas na to, aby bola nahraná ako zvuková stopa pre orchester. Jeho žena Tatiana Saško, speváčka a textárka, zaspievala pieseň Deň Víťazstva pred porotou.

Porota zložená prevažne zo starších pesničkárov, ktorých vkus sa formoval za Stalinovej éry, však bola s výsledkom mimoriadne nespokojná. Text sa im zdal ľahký a ľahkomyseľný, zatiaľ čo melódia údajne zneužívala „rytmy tanga a foxtrotu“, dva „buržoázne“ tance, ktoré boli v Sovietskom zväze zakázané.

Hoci sa uvedenie piesne silne neodporúčalo, Lev Leščenko, jeden z najpopulárnejších sovietskych spevákov, sa odvážil uviesť ju v premiére počas svojho koncertu v Alma-Ate koncom apríla. Potom pieseň zahral 9. mája v televíznej šou Goluboj ogoňok ďalší spevák Leonid Smetannikov, ale jeho interpretácia bola dosť nevýrazná a nedokázala upútať pozornosť. Pieseň potom zaznela až 10. novembra, keď ju Leščenko oživil na veľkolepom koncerte, ktorý naživo vysielala sovietska televízia a ktorý sa konal v Kremeľskom kongresovom paláci v Deň milície. Jeho vystúpenie ohromilo cenzorov, ale ukázalo sa, že malo veľký úspech u publika, ktoré sa dožadovalo opakovania.

Odvtedy sa pieseň neustále hrá počas každých osláv Dňa víťazstva v Sovietskom zväze a Rusku, pričom často ukončuje program slávností, pričom posledná strofa sa stráca v zvukoch ohňostroja nad Červeným námestím. Podľa Komsomoľskej Pravdy sa táto pieseň veľmi páčila sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi, najmä v podaní Jozefa Kobzona. Brežnev údajne predpovedal Charitonovovi, že „ľudia budú spievať túto melódiu ešte mnoho rokov po tom, čo ty a ja odídeme“.

Ako vysvetľuje americký výskumník David MacFadyen, „táto silná pieseň nečerpá zo statočnosti mladých vojakov, ale zo súkromných spomienok starnúcich, šediviacich veteránov. Jej dojemná kombinácia radosti počas ohromujúceho víťazstva a smútku nad veľkou stratou znie rovnako aktuálne aj dnes, keď samotná vojna je niečím, o čom mnohí mladí Rusi ani nevedia, ani ich to nezaujíma“.

V prieskume uskutočnenom v roku 2015 sa text piesne Dňa Víťazstva umiestnili na 5. mieste v zozname najpopulárnejších ruských lyrických veršov.