Dejiny psychológie

Korene vzniku psychológie môžeme chápať už od vzniku antickej kultúry. Po dlhý čas bol predmet psychológie vymedzovaný filozofickými školami. Zo začiatku bol predmet psychológie určovaný špekulatívnymi teóriami a až po istom čase experimentálnym a empirickým skúmaním.

Etapy vývinu predmetu psychológie

V psychológii môžeme rozlíšiť tri etapy vývinu predmetu psychológie:

• V prvej etape bol ako predmet skúmania psychológie chápaná duša. V tejto etape je psychológia súčasťou filozofie. Rozlišuje sa duša rastlinná a živočíšna. Človek má schopnosť disponovať dušou rozumovou, ktorá je týmto dvom nadradená.

Medzi prvými sa dušou zaoberal Aristoteles vo svojom spise „O duši“. V tomto období sa špekulovalo o lokalizácii duše. Aristoteles lokalizoval dušu v srdci, zato Platón v mozgu. Psychologické bádanie starovekých filozofov prispelo k psychológii množstvom psychologických pojmov a nových myšlienkových názorov, ktoré boli neskôr rozpracované do nových a významných psychologických teórií.

• Druhú etapu odštartovala filozofia Reného Descarta v 17. storočí. Toto obdobie sa nieslo v duchu prírodných vied. Descartes zavádza termín vedomie. Taktiež považuje vedomé a psychické za jedno, čiže zužuje predmet psychológie na vedomé javy. Duša je chápaná ako substancia, ktorou základnou vlastnosťou je myslenie.

• Tretia etapa vývinu psychológie vyvrcholila založením psychológie ako samostatného vedného odboru, ktoré býva najčastejšie datované od založenia prvého psychologického laboratória v Lipsku Wilhelmom Wundtom v roku 1879. Tak začína obdobie experimentálnej psychológie.