Dido Sotiriuová

	Dido Sotiriuová
	; spisovateľka, novinárka, autorka drám
Osobné informácie
Narodenie	18. február 1909
	Aydın, Osmanská ríša
Úmrtie	23. september 2004 (95 rokov)
	Atény, Grécko
Národnosť	grécka
Zamestnanie	spisovateľka, novinárka, feministka
Manžel	Plato Sotiriu
Dielo
Žánre	realistický román
Obdobie	20. storočie
Témy	vojna, exil
Debut	I nekri perimenun (román)
Významné práce	Matomena chomata
Významné ocenenia	Vyznamenanie Aténskej akadémie
Podpis
	Literárny portál; Biografický portál

Dido Sotiriuová (rod. Dido Pappas, novogr. Διδώ Σωτηρίου – Dido Sotiriu, tur. Dido Sotiriyu; * 18. február 1909, Aydın, Osmanská ríša – † 23. september 2004, Atény, Grécko) bola grécka spisovateľka, autorka románov, novinárka a dramatička.^[1]

Život^[1] upraviť

Dido Sotiriuová sa narodila v meste Aydın (gr. Αϊδίνιv) egejskom regióne (antický názov: Tralles) roku 1909, kde strávila svoje detstvo s rodičmi Evangelosom Pappasom a Marianthi Papadopulovou. V roku 1919 sa presťahovala so svojou rodinou do Smyrny (dnes Izmir), kde zažila v roku 1922 vyhnanie maloázijských Grékov a vypálenie Smyrny Osmanmi. Tento zážitok Dido reflektuje v románe Matomena chomata z roku 1962. Jej rodina ako aj celá grécka menšina bola nútená opustiť svoje rodisko v dnešnom Turecku, vtedajšiu Osmanskú ríšu a odísť do Grécka. Rodina sa dostala do mesta Pireus, kde jej otec dostal prácu v prístavných dokoch.^[2]

V Aténach si doplnila vzdelanie za pomoci súkromných učiteľov - spisovateľov Costasa Paroritisa a Sofie Mavroidi-Papadaki. Študovala na francúzskom inštitúte v Aténach a v roku 1937 niekoľko mesiacov navštevovala kurzy francúzskej literatúry na Sorbonskej univerzite.

Od roku 1936 sa dala na dráhu novinárky. Zamestnala sa v časopise Gyneka (Γυναικα, slov. Žena), kde sa dostala do kresla šéfredaktorky, neskôr v novinách Neos Kosmos a Rizospastis, kde pôsobila opäť ako šéfredaktorka od roku 1944. Počas nemeckej okupácie Grécka spolupracovala v hnutí odporu s Melpo Axiotiovou, Elli Alexiovou, Elli Pappitlovou, Tzitakasou Chausalekis Damaskinovou a inými členkami gréckeho protifašistického odboja. V roku 1935 sa angažovala na konferencii Ligy národov v Ženeve, kde stretla priateľku V. I. Lenina Alexandru Kollontaiovú.^[3] V roku 1945 sa zúčastnila na zakladajúcej konferencii Federácie demokratických žien v Paríži.

Dido Sotiriuová žila v bezdetnom manželstve, jej muž Plato Sotiriu bol strýkom spisovateľa Alki Zei. Keď uväznili jej sestru na šestnásť rokov (1950 – 1966) kvôli jej spojeniu s komunistom Nikosom Belojannisom, starala sa o jej syna Nikosa.^[4]

Ako tvorivá autorka sa po prvýkrát predstavila románom I nekri perimenun (v doslovnom preklade Mŕtvi čakajú). Dido Sotiriuová sa zaradila do generácie gréckych prozaikov medzivojnového obdobia. Publikovať však začala až po tejto etape, teda pomerne neskoro, v roku 1959, vydaním románu I nekri perimenun. Jej práce boli preložené do mnohých cudzích jazykov.^[3] Dido Sotiriuová sa zapojila do prúdu vojnou poznačenej realistickej prózy. Realizmus je pre ňu vhodný spôsob ako spracovávať svoje osobné zážitky, v ktorých dominuje hlavne trauma z osmanského útoku na maloázijských Grékov. Jej ďalšími veľkými témami sú občianska vojna v Grécku a obdobie po druhej svetovej vojne.

Dido Sotiriuová si otvorila cestu ku spisovateľskej kariére románom Matomena chomata (doslovný preklad Zakrvavené zeme), v ktorom použila techniku perspektívy, skúmania javov z historického hľadiska, čo sa ustálilo ako jej autorský postup aj v ďalších románoch Entoli a Katedafizometha.

Zomrela v roku 2004 vo veku 95 rokov.^[3] Dido Sotiriuová bola prvá žena, ktorej sa podarilo preraziť v gréckej novinárskej branži. Dostala Cenu Aténskej akadémie za celoživotné dielo.^[4]

Dielo^[1] upraviť

Jej diela vyšli pôvodne v novogréčtine, v slovenčine do súčasnosti (máj 2020) vydané neboli. V zátvorkách sú uvedené doslovné preklady diel.

I nekri perimenun, román, 1959, (Οι νεκροί περιμένουν, slov. Mŕtvi čakajú)
Matomena chomata, román, 1962, (Ματωμένα χώματα , slov. Zakrvavené zeme)
Entoli, román, 1976, (Εντολή, slov. Prikázanie)
Katedafizometha, román 1982, (Κατεδαφιζόμεθα, slov. Sme zrovnaní so zemou)
Ilektra (mythistorimatiki viografía tis Ilektras Apostolu). Athina, 1961, (Ηλέκτρα, slov. Elektra)
Mesa stis floges. Athina, Kedros, 1978, (Μέσα στις φλόγες, slov. V plameňoch)
Episkeptes. Athina, Kedros, 1979, (Επισκέπτες, slov. Hostia)
Symptosi. Athina, Pyrsos, 1939, (Σύμπτωση, slov. Náhoda)

Bibliografia^[1] upraviť

Varikas Vassos, „Kronika éry. Dido Sotiriu: Damned Soils, autori a texty; (1961 – 1965), s. 90-92. Atény, Hermes, 1975 (prvá publikácia v novinách To Vima, 1. 7. 1962).
Vurnas Tassos, Kritika na "Príkaz" (román)
Vrettakos Nikiforos: Kritika románu Mŕtvi čakajú