Diskusia:Zoznam prídavných látok v potravinách
Chcel by som vedieť, na základe čoho sú jednotlivé "éčka" kategorizované ako pozitívne až nebezpečné a kto vyberá prípadné účinky. Námatkovo som som za pozrel na kyselinu benzoovú a benzoan sodný, ktoré sú obidve červené a uvedené, že spôsobujú alergiu a rakovinu. Aký zdroj to tvrdí? Pokiaľ si pamätám, ani jeden z nich rakovinu nespôsobuje a nemá známe vážne toxikologické účinky, navyše sú okamžite biologicky odbúrateľné. --Ondrejsv 22:41, 9. december 2006 (UTC)
Tip!Ďakujeme za Tvoj návrh! Ak máš pocit, že článok potrebuje vylepšenie, pokojne vykonaj potrebné zmeny. Wikipédia je wiki, takže „každý“ môže ihneď upravovať takmer každý článok. Stačí kliknúť na odkaz Upraviť v hornej časti obrazovky. Nemusíš sa ani registrovať a prihlasovať (hoci je viacero dôvodov, pre ktoré by si to mal zvážiť). Komunita Wikipédie Ťa povzbudzuje k tomu, aby si bol smelý pri úprave stránok. Nemaj strach, že urobíš hlúpe chyby – určite sa nájde niekto, kto ich po Tebe opraví. Ak si nie si istý ako článok správne upravovať, pozri si najprv prehľad editácie stránok, alebo si vyskúšaj upravovanie článku nanečisto na našom pieskovisku. Noví prispievatelia sú vždy vítaní!
- V histórii článku nájdeš pôvodného autora/prispievateľa informácií. Môžeš sa ho priamo spýtať na zdroj. Ak máš podklady pre svoje tvrdenie, tak ich proste uveď a oprav obsah článku. --AtonX 10:44, 11. december 2006 (UTC)
Taktiež mám pocit, že tento článok má pôvod v jednom e-maily, ktorý sa pred pár rokmi posielal, kde bol zoznam údajne škodlivých látok. K tomuto mailu sa vyjadrili na strankach hoax.cz Ústav zemědelských a potravinářských informacií a Státní zemědelské a potravinářské inspekce... Napr. E330 je obyčajná kyselina citrónová, ktorá je tu na wikipédii označená ako karcinogén a pritom podľa potravniárskej inšpekcie ide o neškodnú chemickú látku. Myslím si, že buď by mala byť stránka upravená alebo údaje o účinkoch na človeka vymazané, pokiaľ nie sú potvrdené príslušnou autoritou. --norway.today 15:00, 5. február 2007 (UTC)
Kategorizácia je úplne smiešna (napr. zaradiť kyselinu citrónovú ako rakovinotvornú je úplne absurdné). Podľa mňa by sme mali celý ten stĺpec vyhodiť preč, pokiaľ informácie budú pochádzať z "tvorivosti ľudu", ako teraz evidentne pochádzajú. Niečo som opravil, ale nechal by som to tam, len keď to bude od nejakej autority. --Ondrejsv 11:14, 6. apríl 2007 (UTC)
Článok som robil podľa uvedených zdrojov. Pokojne ho upravujte, ale odstránenie zdrojov bez opravenia informácií pochádzajúcich z týchto zdrojov sa mi vidí smiešne. Neskôr som sa kvôli nedostatku informácií a pochybnostiam o dôveryhodnosti ďalej informoval na UVZ SR, ale k upraveniu článku som sa už nedostal. Tu je vyjadrenie UVZ SR na moju otázku:
Vážený pán <meno redaktora helix84>, povedomie nášho obyvateľstva o potravinárskych prídavných látkach je na veľmi slabej úrovni, preto vítame každú aktivitu, ktorá to môže zmeniť. Zial, ludia sa orientujú zvyčajne len podľa novinárskych informácií, ktoré sú značne skreslené, poznačené snahami o tvorbu "novinárskych kačíc", pritom námietky odborníkov sú pre nich menej zaujímavé. Odporúčame, aby ste vychádzali najmä z oficiálnych informácií Codex Alimentarius, t. j. legislatívy vytvorenej v rámci Spoločného potravinového programu FAO/WHO, ktorú WTO považuje za štandard v medzinárodnom obchode s potravinami a od ktorej sa odvíja legislatíva všetkých štátov sveta. Legislatíva Codex Alimentarius sa tvorí na báze analýzy rizík - v prípade aditív ju vykonáva nezávislý vedecký orgán JECFA. Každá látka, ktorá už bola do potravín schválená sa takisto priebežne sleduje a prehodnocuje pri zohľadnení nových vedeckých poznatkov a stravovacích zvyklostí obyvateľstva, čo znamená, že žiadna látka, ktorá sa aplikuje do potravín v súlade so správnou výrobnou praxou nemá /nesmie mať!/ žiadne účinky na organizmus, a to ani pri každodennej celoživotnej konzumácii. Vzhľadom na to je stlpec v pripravovanom zozname, poukazujúci na rakovinotvornosť, hyperaktivitu a pod. pre čitateľa zavádzajúci. Je známe, že pri predávkovaní môžu byť škodlivé napr. aj vitamíny, o ktorých každý vie, že sú pre organizmus potrebné a podobne je to aj s aditívami. Problematika potravinárskych aditív je naozaj zložitá, preto Vám odporúčame v prvom rade čerpať informácie z všeobecnej kodexovej normy na potravinárske aditíva, ktorá je v aktualizovanej forme sprístupnená na http://www.codexalimentarius.net/gsfaonline Na uvedenej stránke je aj prístup k vedeckým informáciám JECFA, t. j. konkrétne špecifikácie identity a čistoty, ktorým musia jednotlivé prídavné látky vyhovovať, ako aj toxikologické monografie, ktoré v závere definujú akceptovateľné dávky každodenného celoživotného príjmu látok /ADI/, ktoré nehrozia zdravie spotrebiteľa. Aditíva povolené v SR sú zhodné s EU a uvádza ich 12. hlava druhej časti Potravinového kodexu SR "Prídavné látky v potravinách", ktorá je kompletne dostupná na http://www.svssr.sk cez lištu vľavo "legislatíva...". V súčasnosti sa pripravuje nariadenie EU, ktorým sa má zabezpečiť zjednotenie legislatívy aditív v štátoch EU aj po formálnej stránke. Aditíva povolené v EU vychádzajú z Codexu Alimentarius, podliehajú však aj prísnemu preverovaniu Europskeho úradu pre neškodnosť potravín /EFSA/. Asi Vás to nepoteší, ale skutočnosť je taká, že problematika je veľmi zložitá a nemožno ju zjednodušiť vymenovaním "dobrých" a "zlých" aditív. Prajeme Vám veľa trpezlivosti pri spracúvaní uvedeného materiálu. S pozdravom Kontaktné miesto SR pre Codex Alimentarius Výskumný ústav potravinársky Priemyselná 4 P. O. Box 25 824 75 Bratislava 26 Tel. 02-5557 4622 Fax: 02-5557 1417 E-mail: codex@vup.sk
