Divozel veľkokvetý

Divozel veľkokvetý (iné názvy pozri nižšie; lat. Verbascum densiflorum) je rastlina z čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae).

Divozel veľkokvetý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Verbascum densiflorum
Bertol.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku


Názvy upraviť

Do 50. rokov 20. stor. sa rastlina volala divizna veľkokvetá.[1]

Ľudové resp. zastarané názvy sú: divizna (resp. varianty dibizna, divizňa, divisňa, dvižna), devina (resp. varianty dzevana, dzievana, divina), kráľovská svieca, cisárska svieca, volský chvost (resp. varianty volov chvost, volový chvost, volový ocas, volov ocas), ovčí chvost, huniak, medveďá zelina, onuca, pánbožkova onučka, kruželica, oranka, divoké korenie. Tieto ľudové či zastarané názvy sa môžu vzťahovať aj na celý rod divozel (resp. prinajmenšom aj na druh divozel sápovitý).[2][3][4]

Charakteristika upraviť

Divozel veľkokvetý je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára iba ružicu veľkých listov. V druhom roku vyrastie 1 – 2 m vysoká chlpatá stonka, ktorá je husto obsypaná bledožltými kvetmi, ktoré majú 5 lupienkov. Kvet kvitne v noci a zbiera sa na druhý deň v poludňajších hodinách. Rýchlo sa sušia, najprv na slnku a potom v tieni. treba ich uchovávať v dobre uzavretých nádobách, chránených pred svetlom. Používajú sa pri suchom kašli v čajovej zmesi a nie samostatne.

Galéria upraviť

Zdroje upraviť

  1. VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. Bratislava : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s.
  2. divizna; divina. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 317.
  3. MAJTÁNOVÁ, Marie. Divozel. Kultúra slova (Bratislava: Veda), 1986, roč. 20, čís. 9, s. 312 a nasl. Dostupné online [cit. 2020-03-13]. ISSN 0023-5202.
  4. Dr. Kresánek [online]. drkresanek.sk, [cit. 2020-03-12]. Dostupné online.
  • VOLÁK, Jan; STODOLA, Jiří; SEVERA, František. Veľká kniha liečivých rastlín. 1987. vyd. Bratislava : Príroda.

Iné projekty upraviť