Doidalses (sochár)
Doidalses alebo Doidalsas (starogr. Δοιδάλσης, Δοιδάλσας) bol grécky sochár v druhej polovici 3. stor. pred Kr.[2]
Doidalses pochádzal zrejme z Bitýnie. Sochárskymi dielami, ktoré sa mu pripisujú, je socha tzv. Skrčenej Afrodity a kultová socha Dia Stratia, zhotovená pre chrám v Nikomédeii, známa len z vyobrazení na bitýnskych minciach.[3]
Príbeh sochára Doidalsea sa začal písať v 19. storočí, keď učenci skúmali zachované latinské písomnosti rímskeho spisovateľa Plínia Staršieho, z ktorých mnohé boli neúplné a nachádzali sa v nich často nečitateľné pasáže, chyby a zmeny, ktoré urobili prepisovači v priebehu storočí. Na konci krátkej pasáže v knihe Naturalis Historia 36, kapitole 35, v ktorej Plínius písal o mramorových sochách v stĺporadí Porticus Octaviae v Ríme, bola nejasne formulovaná (nezmyselná) veta. Vo väčšine spisoch sa totiž v latinčine objavovala ako: „Venerum lavantem sesededalsa stantem Polycharmus“ - Venuša (Afrodita) sa kúpe a stojí vedľa Polycharma, čo nedávalo zmysel. Avšak v Bamberskom kódexe sa slovo „sesededalsa“ zaznamenalo ako „sesedaedalsas“. Znalci tento výraz rozdelili do dvoch slov, a zmenilo sa to na: "... Venerem lavantem sese Daedalsas, stantem Polycharmus." - Daedalsas Venušu kúpajúcu sa, stojacu Polycharmos (zhotovili).[4][5] Meno Daidalsas znelo podobne ako meno Doidalses, patriace bitýnskej dynastii z konca 5. stor. pred Kr., a ktoré sa vyskytuje aj na nápisoch z Bitýnie[6] a susednej Mysie.[7][8][4]
Datovanie (do roku okolo 250 pred Kr.) zhotovenia Doidalseovej sochy Afrodity spočíva výlučne na pasáži od Plínia (NH 36.21), kde sa uvádza, že bitýnsky kráľ Nikomédes I. sa márne snažil získať Praxitelovu Afroditu Knidskú (Nikomédes v roku 264 pred Kr. založil Nikomédeiu, hlavné mesto Bitýnie a zomrel v roku 247 pred Kr.); a je možné, že sochu Afrodity mu dali zhotoviť preto, aby ho utešili (Eustathios, biskup zo Solúna, koncom 12. storočia zaznamenal, že sochu Skrčenej Afrodity zhotovil Daidalos).[4] Preto sa predpokladá, že tzv. kúpajúca sa Afrodita od Doidalsea, bola originálom typu Skrčenej Afrodity.[1] V Antike (v helenistickom a cisárskom období) si tento typ sochy veľmi vysoko cenili. Bola to naozaj éra Venuší, ako o tom svedčí mnoho kópií tejto sochy (podľa mnohých učencov táto socha predstavuje archetyp krčiacej sa a úplne nahej bohyne lásky stvorenej v helenizme[9][10]).[11]
Eustathios zo Solúna vo svojom komentári k stratenému geografickému dielu Dionysia Periegeta citoval bitýnskeho historika Arriana z Nikomédeie, že Daidalos vyrobil bronzovú sochu Dia Stratia pre Nikomédeiu. Keďže toto mesto bolo založené okolo roku 264 pred Kr., musel ju zhotoviť neskôr, teda možno už v 2. polovici 3. stor. pred Kr.[12][13] Daidalos a Doidalsas určite nie sú ekvivalentné mená, ale Eustathios sa podľa mnohých znalcov mohol pomýliť pri prepisovaní.[4]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 57.
- ↑ Roderich König, Gerhard Winkler. Die Steine. Berlin : Walter de Gruyter, 2013. ISBN 978-30-5006-209-9. S. 151.
- ↑ Carl Schneider. Kulturgeschichte des Hellenismus. München : Beck, 1967. ISBN 978-34-0602-220-3. S. 790.
- ↑ a b c d Brunilde Sismondo Ridgway. Hellenistic Sculpture. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1990. ISBN 978-02-9911-824-2. S. 230.
- ↑ Internet archive: Pliny: Natural history [1]
- ↑ Inscriptiones, Regions: Asia Minor: Bithynia TAM IV,1 182 [2]
- ↑ Inscriptiones, Regions: Asia Minor: Mysia IMT LApollon/Milet 2292 [3]
- ↑ Louise Spiegler. The Amethyst Road. Boston : Houghton Mifflin Harcourt, 2005. ISBN 978-06-1848-572-7. S. 682.
- ↑ Robert Sturm. Die Stereofotografie antiker Skulpturen. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2019. ISBN 978-37-4948-542-0. S. 83.
- ↑ Christine Mitchell Havelock. The Aphrodite of Knidos and Her Successors. Michigan : University of Michigan Press, 2007. ISBN 978-04-7203-277-8. S. 81.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 168.
- ↑ Blanche R. Brown. Anticlassicism in Greek Sculpture of the Fourth Century B.C.. Michigan : College Art Association of America in conjunction with the Art Bulletin, 1983. ISBN 978-08-1470-971-9. S. 86.
- ↑ J. J. Pollitt. The Art of Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 1990. ISBN 978-05-2127-366-4. S. 111.