Dom doktora Stojana Čomakova

Dom doktora Stojana Čomakova (bulh. Къща на доктор Стоян ЧомаковKăšta na doktor Stojan Čomakov),[1][2][3][4][5][6] známa aj ako Čomakovov dom (bulh. Чомаковата къщаČomakovata kăšta)[7] je meštiansky dom s lekárňou z druhej polovice 19. storočia, nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[6][1][2][7][3][4]

Dom doktora Stojana Čomakova
(Къща на доктор Стоян Чомаков)
Stála expozícia „Zlaťu Bojadžiev“
meštiansky obrodenecký obytný dom
DrChomakovHouse-Plovdiv06.jpg
pohľad na hlavné priečelie domu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°8′56.97″S 24°45′9.35″V / 42,1491583°S 24,7525972°V / 42.1491583; 24.7525972
Štýl neoklasicizmus
Vznik 1860
Výstavba 1858 – 1860
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý,
reštaurovaný
Využitie múzeum, galéria
Bulgaria location map.svg
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Zlatyu Boyadzhiev Exposition
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

LokalitaUpraviť

Dom doktora Stojana Čomakova dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv na ulici „Săborna“ (bulh. улица „Съборна“) č. 18.[2][5][4] .

Dejiny a súčasnosťUpraviť

Budova bola postavená v rokoch 1858 – 1860[1][4] pre potreby doktora Stojanovi Čomakovovi, jedného z najvýraznejších bojovníkov za samostatnú bulharskú cirkev v období Bulharského národného obrodenia[2][1] a jedného z prvých diplomovaných lekárov pôsobiacich v Plovdive v období pred oslobodením Bulharska.[2] Je pravdepodobné, že posledné stavebné úpravy boli dokončené až v roku 1870. V roku 1885 bola budova čiastočne rekonštruovaná. Stavebné úpravy boli vykonané z dôvodu svadby dcéry Stojana Čomakova Márie.[2]

Po oslobodení Bulharska následníci doktora Čomakova[1][2] (dcéra Mária s mužom)[2] venovali dom, aby slúžil ako rezidencia kniežaťa Ferdinanda I..[1][2][4] Na príkaz kniežaťa Ferdinanda I. bola v roku 1895 na budove vykonaná ďalšia rekonštrukcia, ktorá vzhľad budovy priblížila vzhľadu západoeurópskych budov, no zároveň ho podstatne vzdialila od bulharského obrodeneckého slohu v ktorom bol dom pôvodne postavený.[2]

Začiatkom 20. storočia bola budova nevyužívaná a chátrala. V roku 1916 v dome dočasne žila grófka Anna de Grenaud, manželka bulharského diplomata Dimităra Stančova. Neskôr bol dom využívaný ako sklad tabaku, v rokoch 1920 – 1928 slúžil ako sirotinec pre vojnové siroty a následne bol opäť premenený na skladisko tabaku.[2]

V roku 1950 bola budova reštaurovaná a následne[2] v rokoch 1950 – 1980 slúžila ako sídlo detského oddelenia Národnej knižnice Ivana Vazova.[1][2][4] V tomto období prešla budova aj ďalšou reštauráciou.[2]

Od roku 1980 je budova sídlom stálej expozície „Zlaťu Bojadžiev“.[1][2][4]

CharakteristikaUpraviť

Dom doktora Stojana Čomakova je veľká dvojposchodová[2] postavená v neoklasicistickom architektonickom slohu.[1][6] V základoch budovy boli využité pevnostné steny antického Filipopolu.[4] Vzhľadom k obdobiu svojho vzniku išlo o modernú masívnu stavbu.[1][3]

Budova má plne symetrické usporiadanie.[1][2][3] K hlavnému vchodu do budovy, ktorý sa nachádza v centrálnej časti hlavnej fasády vedie schodisko nad ktorým sa nachádza balkón s železným kovaným zábradlím. Vo vrchnej centrálnej časti fasády sa nad balkónom nachádza trojuholníkový frontón.[3] V centrálnej časti vchodového vestibulu sa nachádza trojramenné schodisko, ktoré vedie do salónu na prvé poschodie. Samotný salón je od schodiska oddelený malou predsieňou. Výška vestibulu na prízemí je 2,80 metra a výška salónu na prvom poschodí je 4,50 metra.[3]

Interiér budovy sa vyznačuje bohatou ornamentálnou výzdobou, pričom medzi ornamentami prevláda motív Slnka.[1]

V dvore pred hlavnou fasádou budovy sa nachádza pamätník venovaný Zlaťovi Bojadžievovi.[1][2]

Stála expozícia „Zlaťu Bojadžiev“Upraviť

Stála expozícia „Zlaťu Bojadžiev“ (bulh. Постоянна експозиция „Златю Бояджиев“Postojanna ekspozicija „Zlaťu Bojadžiev“)[4][2] sídli v budove od roku 1980.[2] Je venovaná dielu významného bulharského umelca Zlaťa Bojadžieva.[2][4] Obrazy Zlaťa Bojadžieva sú vystavené vo všetkých miestnostiach budovy.[2] Ide o najväčšiu zbierka jeho diel, ktorá predstavuje viac ako 70 obrazov.[6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochranyUpraviť

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany bola uvedená architektonicko-umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăšta na doktor Stojan Čomakov (bulh. Къща на доктор Стоян Чомаков, doslova Dom doktora Stojana Čomakova).[5]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 272. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 38 – 39. (po bulharsky)
  3. a b c d e f MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 167 – 173. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 66 s. ISBN 9789548852845. S. 44. (po bulharsky)
  5. a b c d mc.government.bg, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
  6. a b c d PLOVDIV, Visit. Къща д-р Стоян Чомаков - Експозиция „Златю Бояджиев” [online]. visitplovdiv.com, [cit. 2022-08-27]. Dostupné online.
  7. a b RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 454. (po bulharsky)

Iné projektyUpraviť