Edmund Heines

	Edmund Heines
	nemecký nacistický politik
	; Heines v roku 1927
1. zástupca veliteľa Sturmabteilung
	V úrade; 1. máj 1931 – 30. júna 1934
Biografické údaje
Narodenie	21. júl 1897; Mníchov, Nemecké cisárstvo
Úmrtie	30. jún 1934 (36 rokov); Mníchov, Nacistické Nemecko
Politická strana	Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Odkazy
	Edmund Heines; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Edmund Heines (* 21. júl 1897, Mníchov, Nemecko – † 30. jún 1934, Mníchov) bol nemecký nacistický politik a zástupca Ernsta Röhma, šéfa Sturmabteilung (SA). Heines bol jedným z prvých členov nacistickej strany a vedúcim členom SA v Mníchove, zúčastnil sa na pivnicovom puči a stal sa známym podporovateľom strany. Zastával niekoľko vysokých funkcií v nacistickej administratíve až do svojej popravy počas Noci dlhých nožov v júni 1934.

Život upraviť

Narodil sa ako nemanželské dieťa Helene Marthy Heinesovej a poručíka Edmund von Parisha. Jeho matka slúžila ako opatrovateľka detí vo von Parischovej rodine a okrem Edmunda mala ešte mladšieho syna Oskara. Po skončení gymnázia v roku 1915 nastúpil do Bavorskej armády a bojoval v prvej svetovej vojne. Pôsobil ako príslušník delostrelectva. V bojoch bol zranený. Ocenený Železným krížom 1. a 2. triedy. V roku 1918 demobilizovaný. Zapojil sa do činnosti polovojenských jednotiek Freikorps. V rokoch 1919 - 1922 slúžil Heines ako veliteľ jednotky Freikorps Roßbach, ktorá bojovala v západnom Prusku a pobaltských štátoch pod vedením Gerharda Roßbacha.

V marci 1920 sa Heines zúčastnil Kappovho puču a po neúspechu prevratu sa presťahoval do oblasti Meklenbursko-Pomoranska ako väčšina zúčastnených členov Freikorps Roßbach. V júli 1920 bol Heines zapojený do vraždy Williho Schmidta, 20-ročného roľníka, ktorý údajne chcel odhaliť skryté sklady zbraní Freikorpsu. Heines sa po Schmidtovej vražde vrátil do Mníchova a v roku 1922 sa stal veliteľom mníchovskej Ortsgruppe, miestnej skupiny Freikorps Roßbach. V decembri 1922 sa Heines stal členom Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) (legitimácia č. 78) a mal podiel na zapojení Ortsgruppe do organizácie Sturmabteilung (SA), polovojenského krídla strany. Heines bol vymenovaný za veliteľa druhého práporu v mníchovskom pluku SA a čoskoro sa stal jedným z vedúcich členov SA.

V novembri 1923 bol Heines jedným z 2000 nacistov, ktorí sa zúčastnili na pivnom puči, pričom bol poverený dobyť Hotel Vierjahreszeiten. Heines bol odsúdený na 15 mesiacov väzenia za svoj podiel na neúspešnom štátnom prevrate a bol držaný spolu s Adolfom Hitlerom v jednej cele vo väznici Landsberg. Heines bol predčasne prepustený v septembri 1924, zatiaľ čo SA a NSDAP boli stále zakázané. Prevzal vedenie druhého práporu mníchovského pluku Frontbann až do roku 1925, keď sa pripojil k znovu legalizovaným SA a NSDAP. Od roku 1925 do augusta 1926 bol Heines federálnym riaditeľom Schilljugend, pravicovej mládežníckej organizácie založenej Gerhardom Roßbachom, ktorá následne pridružená k SA a NSDAP. V roku 1926 sa Heines zapísal na Erlangenskú univerzitu na štúdium práva a stal sa Standartenführerom SA.

22. januára 1928 bol Heines zatknutý v Schongau za účasť na vražde Williho Schmidta z roku 1920. Rozsudok štetínskeho súdu bol 15 rokov väzenia za zabitie, neskôr znížený na 5 rokov. Prepustený bol však už 14. mája 1929 na základe rozhodnutia štetínskeho súdu na kauciu vo výške 5000 ríšskych mariek. V roku 1929 bol Heines odsúdený aj za vraždu komunistu Conrada Pietrzucha, ktorého na smrť dobil gang SA pod jeho osobným vedením. Proces musel byť znovu otvorený kvôli technickej chybe a Heines bol omilostený.

1. mája 1931 bol Heines vymenovaný za zástupcu SA-Stabschefa Ernsta Röhma, veliteľa SA a blízkeho Hitlerovho priateľa. V júli 1931 sa Heines stal tiež SA-Führerom SA-Gruppe Silesia. Po uchopení moci nacistami bol Heines 25. marca 1933 vymenovaný za Polizeipräsidenta (policajného prezidenta) vo Vroclavi.

Po nástupe nacistov k moci začiatkom roku 1933 získal Hitler dosah na nemecký štátny aparát vrátane Reichswehru, a tak už viac pouličných bitkárov z SA nepotreboval, a snažil sa organizáciu marginalizovať. Röhm sa ako de facto veliteľ SA stal postradateľným. Okrem toho mal Hitler voči Heinesovi osobnú averziu.

30. júna 1934 boli Heines a mnohí ďalší vodcovia SA popravení príslušníkmi SS krátko po ich zatknutí počas Noci dlhých nožov. Heines a päť ďalších boli popravení popravnou čatou, ktorú zvolal Sepp Dietrich.

Dietrich bol v roku 1957 odsúdený západonemeckým súdom na 18 mesiacov väzenia za jeho úlohu pri popravách Heinesa a ďalších mužov.

Projekt upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edmund Heines

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edmund Heines na anglickej Wikipédii.