Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
 |
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Národnosocialistická nemecká robotnícka strana[1][2] (nem. Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, skr. NSDAP), tiež označovaná ako nacistická strana, bola nemecká krajne pravicová[3] politická strana, ktorá vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany (po nemecky: DAP, Deutsche Arbeiterpartei). Súčasne predstavila svoj 25-bodový program, ktorý bol založený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou. Jej členovia sa nazývali nacisti (spojenie/skratka slov nacionálny a socialisti).
| Národnosocialistická nemecká robotnícka strana | |
_(andere).svg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | NSDAP |
| Založenie | 24. február 1920 |
| Rozpustenie | 1945 |
| Predseda | Anton Drexler(1920 – 1921) Adolf Hitler(1921 – 1945) Martin Bormann (1945) |
| Ideológie | Národný socializmus |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Hitlerjugend |
| Sídlo | Mníchov, Nemecko |
| Noviny | Völkischer Beobachter |
| Farby | Čierna, Červená, Biela, Hnedá |
NSDAP chcela odmietnutím mierových zmlúv (predovšetkým Versaillskej) napomôcť vzniku nacionalistickej reakcie v nemeckej spoločnosti. Vysoké reparácie boli jedným z najväčších problémov Nemecka po prvej svetovej vojne.
Názov
upraviťPremenovanie Nemeckej robotníckej strany (DAP) na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) bolo čiastočne motivované snahou využiť ľavicové aj pravicové ideály, pričom "socialistická" a "robotnícka" oslovovali ľavicu a "národná" a "nemecká" oslovovali pravicu. Nacista, neformálny a pôvodne hanlivý výraz pre člena strany, je skratkou názvu strany (Nationalsozialist, a vznikol analogicky k Sozi, skratke Sozialdemokrat (člen konkurenčnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka).[4] Členovia strany sa označovali ako Nationalsozialisten (národní socialisti), ale niektorí občas prijali aj hovorové nacisti (napríklad Leopold von Mildenstein v sérii článkov Ein Nazi fährt nach Palästina uverejnených v časopise Der Angriff v roku 1934). Medzi nacistami sa bežne používal výraz Parteigenosse (členka strany) s príslušným ženským tvarom Parteigenossin.[5]
Pred vznikom strany sa tieto výrazy používali ako hovorové a hanlivé slová pre zaostalého roľníka alebo nešikovného a nemotorného človeka. Pochádzalo z Ignaz, skrátenej verzie slova Ignatius,[6][7] ktoré bolo bežným menom v domovskom regióne nacistov, v Bavorsku. Oponenti sa toho, ako aj už dávno existujúceho Sozi, chopili, aby národným socialistom priradili pohŕdavú prezývku.[7][8]
V roku 1933, keď sa Adolf Hitler ujal moci v nemeckej vláde, sa v Nemecku slovo "nacista" prestalo používať, hoci rakúski antinacisti ho naďalej používali.[4] Používanie výrazov "nacistické Nemecko" a "nacistický režim" spopularizovali antinacisti a nemeckí exulanti v zahraničí. Potom sa tento termín rozšíril do iných jazykov a nakoniec sa po druhej svetovej vojne vrátil do Nemecka.[8]
Volebné výsledky
upraviť| Rok volieb | Počet hlasov | % | Počet kresiel | +/– | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1928 | 810,127 | 2.6 | 12 / 491 |
||
| 1930 | 6,379,672 | 18.25 | 107 / 577 |
▲95 | |
| 1932 | 13,745,680 | 37.27 | 230 / 608 |
▲123 | |
| 1932 | 11,737,021 | 33.09 | 196 / 584 |
▼34 | posledné slobodné a férové voľby |
| 1933 | 17,277,180 | 43.91 | 288 / 647 |
▲92 | posledné voľby viacerých strán |
| 1933 | 39,655,224 | 92.11 | 661 / 661 |
▲373 | systém jednej strany |
| 1936 | 44,462,458 | 98.80 | 741 / 741 |
▲80 | systém jednej strany |
| 1938 | 44,451,092 | 99.01 | 813 / 813 |
▲72 | systém jednej strany |
Referencie
upraviť- ↑ NSDAP. In: Slovník súčasného slovenského jazyka [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
- ↑ Hitler, Adolf. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
- ↑ McGowan,Lee. 2002. The radical right in Germany: 1870 to the present. Longman Publishing. Harlow.57-64.anglický. 978-0-582-29193-5
- ↑ a b MAUTNER, Franz H.. Nazi und Sozi. Modern Language Notes, 1944, roč. 59, čís. 2, s. 93–100. Dostupné online [cit. 2024-01-17]. ISSN 0149-6611. DOI: 10.2307/2910599.
- ↑ ADOLF HITLER. Die Reden des Fuehrers am Parteitag der Ehre 1936. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
- ↑ GOTTLIEB, Henrik; MOGENSEN, Jens Erik. Dictionary Visions, Research and Practice: Selected Papers from the 12th International Symposium on Lexicography, Copenhagen, 2004. [s.l.] : John Benjamins Publishing, 2007. Google-Books-ID: UaggHAJ7jToC. Dostupné online. ISBN 978-90-272-2334-0. (po anglicky)
- ↑ a b Nazi | Etymology of the name Nazi by etymonline [online]. www.etymonline.com, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b RABINBACH, Anson; GILMAN, Sander L.. The Third Reich Sourcebook. [s.l.] : University of California Press, 2013-07-10. Google-Books-ID: XhDakMp55i0C. Dostupné online. ISBN 978-0-520-95514-1. (po anglicky)
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Externé odkazy
upraviť- Program NSDAP Archivované 2007-10-13 na Wayback Machine holocaust.cz
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Národně socialistická německá dělnická strana na českej Wikipédii a Nazi Party na anglickej Wikipédii.