Eduardo Camaño
Eduardo Oscar Camaño (* 17. jún 1946, Buenos Aires) je argentínsky politik a právnik. Od 30. decembra 2001 do 2. januára 2002 vykonával ako predseda poslaneckej snemovne Argentínskej republiky právomoci výkonnej moci prezidenta, keď rezignoval prezident Adolfo Rodríguez Saá. Pred tým pôsobil ako intendant partida Quilmes a federálny poslanec, neskôr pôsobil ešte v provinčnej vláde provincie Buenos Aires.
| Eduardo Camaño | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý predseda poslaneckej snemovne Argentínskej republiky (s právomocami výkonnej moci) | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 30. december 2001 – 2. január 2002 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý predseda poslaneckej snemovne Argentínskej republiky | ||||||||
| V úrade 10. december 2001 – 10. december 2005 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. jún 1946 (78 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
| Politická strana | Justicialistická strana | |||||||
| Profesia | právnik | |||||||
| Národnosť | argentínska | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Gregoria Norberta Andradaová | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Eduardo Camaño (multimediálne súbory) | |||||||
Životopis
upraviťNarodil sa vo federálnom hlavnom meste Buenos Aires. V politike začal byť činný na regionálnej úrovni za Justicialistickú stranu, následne v roku 1983 začal dva roky pôsobiť v rade partida Quilmes v provincii Buenos Aires. Následne začal pôsobiť ako poslanec v parlamente svojej domovskej provincie a už v roku 1987 sa stal intendantom partida Quilmes, čím sa dostal na čelo tejto časti provincie. Na tejto pozícii zotrval do roku 1991, kedy bol zvolený do federálnej poslaneckej snemovne a stal sa tak poslancom.[1] Tu bol niekoľkokrát opätovne znovuzvolený v ďalších voľbách, až sa 10. decembra 2001 stal predsedom poslaneckej snemovne. Predsedom zotrval do roku 2005. Na konci roka 2001 však Argentínu naplno zasiahli dôsledky ekonomickej krízy, krajina sa dostala do veľkých ekonomických problémov. Tieto následne vyvolali masové celonárodné násilné protesty, po ktorých 21. decembra rezignoval prezident Fernando de la Rúa.[2] Keďže krajina v tej dobe nemala viceprezidenta, ktorý rezignoval rok pred tým, právomoci prezidenta prevzal dočasný predseda senátu Ramón Puerta. Ten okamžite zvolal zasadnutie legislatívneho zhromaždenia, ktoré 23. decembra zvolilo za nového prezidenta Adolfa Rodrígueza Saá, ktorý mal zostať prezidentom až do volieb. Prezident Saá vyhlásil očakávaný štátny bankrot, no jeho ostatné opatrenia na riešenie krízy iba vystupňovali protesty a tak aj Saá o krátky čas odstúpil.[3]
30. decembra sa tak právomocí prezidenta mal opätovne ujať dočasný predseda senátu Ramón Puerta, ktorý však v tento deň ohlásil svoju rezignáciu zo zdravotných dôvodov.[4] Ďalším v poradí, ktorý podľa ústavy mal prevziať právomoci prezidenta bol predseda poslaneckej snemovne, ktorým bol práve Eduardo Camaño. Aj Camaño, podobne ako pred tým Puerta, okamžite zvolal legislatívne zhromaždenie, ktoré 2. januára 2002 zvolilo nového prezidenta, ktorým sa stal Eduardo Duhalde. Camaño tak následne pokračoval ďalej vo svojej funkcii predsedu poslaneckej snemovne. Po odchode z poslaneckej snemovne v roku 2005 pôsobil vo vedení niekoľkých štátnych spoločností a v roku 2009 sa stal členom provinčnej vlády svojej domovskej provincie.[1]
Referencie
upraviť- ↑ a b Eduardo Camaño [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Eduardo Camaño [online]. ecured.cu, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Adolfo Rodríguez Saá [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
- ↑ Federico Ramón Puerta [online]. ecured.cu, [cit. 2018-11-30]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduardo Camaño