Električky Graz série 50 – 55 (Brno)

Električky Graz série 50 – 55 sú dvojnápravové obojsmerné električky, vyrobené v roku 1911 podnikom Grazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-Aktiengesellschaft vorm. Joh. Weitzer v Grazi pre Společnost brněnských pouličních drah elektrických.

Električky Graz série 50 – 55
Brnianská električka ev. č. 52
Brnianská električka ev. č. 52
Výrobné údaje
VýrobcaGrazer Waggon- & Maschinen-Fabriks-AG vorm. Joh. Weitzer
Rok výroby1911
Počet vyrobených kusov6
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)8 870 mm
Šírka2 500 mm
Výška3 370 mm
Pohotovostná hmotnosť11 500 mm
Rozchod1 435 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie32
Miest na státie18
Motory a elektrická výzbroj
MotorU 104 DU 158 (po modernizácii)
VýkonU 104: 2×29,5 kW DU 158: 2×40,5 kW
Elektrická výzbrojodporová AEG
Napájacie napätie550 V
Logo Wikimedia Commons multimediálny obsah na Commons

Konštrukcia upraviť

Skriňa vozňa mala podobnú konštrukciu ako predtým dodané vozne ev. č. 1 – 41 z rokov 1899 – 1900, bola však podstatne širšia (2 500 mm oproti 2 070 mm u série 1 – 41). Líši sa tiež úplne uzavretými plošinami. Skriňa vozňa teda mala základňu v podobe oceľového roštu a drevenú kostru, vonku oplechovanú. Strecha bola tvorená z drevených paluboviek pokrytých plátnom. Vstupy na plošiny boli zaistené posuvnými dverami. Samotný salón pre cestujúcich bol od plošín oddelený pomocou drevených prepážok s posuvnými dverami. Rovnaká prepážka tiež rozdeľovala salón pre cestujúcich na dve rovnaké časti. V interiéri sa nachádzali priečne lavice s usporiadaním 2+2, nad nimi police na batožinu. Vetranie zaisťovali malé výklopné okienka v hornej časti okenných otvorov. Okná boli pomerne malé, v každej bočnici ich bolo osem. Ďalšou odlišnosťou od predtým dodaných vozňov bol pojazd. Ten nemal klasický podvozok, ale skladal sa zo samostatných náprav. Elektrickú výzbroj dodala firma AEG.[1] Rozjazdový a brzdový odporník sa nachádzal pod podlahou. Kontroléry typu B6-30 mali deväť jazdných stupňov (päť pre sériové a štyri pre paralelné zapojenie motorov) a šesť stupňov elektrodynamickej brzdy. Vozne boli ako jediné v Brne vybavené tlakovzdušnú priebežnú brzdou. Odber prúdu zaisťoval tyčový zberač s kladkou. Osvetlenie bolo žiarovkové, vždy s piatimi 120voltovými žiarovkami zapojenými do série.[1][2]

V priebehu prevádzky boli vozne upravené. V rokoch 1925 – 1928 boli motory typu U 104 s výkonom 29,5 kW z dôvodu nízkeho výkonu pri brzdení vymenené za typ DU 158 s výkonom 40,5 kW.[3] Tyčový zberač bol v 30. rokoch vymenený za lýru, a tá po druhej svetovej vojne za pantograf. V druhej polovici 50. rokov 20. storočia boli malé bočné okná nahradené väčšími, v každej bočnici tak boli štyri namiesto pôvodných ôsmich.[3]

Dodávky električiek upraviť

V roku 1911 bolo vyrobených celkom 6 vozňov tohto typu.

Súčasný štát Mesto Stránka Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné čísla
pri dodaní
Zdroj
  Česko Brno stránka 1912 6 50 – 55 [4]

Prevádzka upraviť

Električky č. 50 – 55 tvorili prvé rozšírenie brnianského vozňového parku od roku 1904. Šestica vozňov bola vyrobená v roku 1911 a do Brna dodaná začiatkom roka 1912. Oproti všetkým predchádzajúcim električkám mali podstatne väčšiu šírku, takže mohli byť nasadzované výlučne na linku 1 (Královo pole – Pisárky), ktorá bola prispôsobená pre nákladnú prevádzku so širokými železničnými vagónmi. V 30. rokoch 20. storočia bolo využitie týchto električiek nízke, dôvodom boli rozsiahle dodávky nových vozňov. Séria 50 – 55 bola využívaná na vložené vlaky liniek 1 a 6, prípadne aj pri zvýšenom počte cestujúcich. Za druhej svetovej vojny jazdili tieto vozidlá prevažne na linke B a na vložených vlakoch. Vozne boli prevádzkovane do roku 1945, kedy s výnimkou vozidla č. 52 všetky zhoreli pri požiari vozovne Pisárky. Vozeň č. 52 zostal aj po vojne v osobnej doprave, v roku 1950 pri hromadnom prečíslovaniu získal č. 13 a jazdil na kyvadlovej linke od Ústredného cintorína do Horných Heršpic. V roku 1964 prešiel do služobného stavu. Roku 1967 bol vyradený a jeho skriňa bola predaná súkromníkovi.[3]

Od roku 1945 bol vozeň č. 52 jediným existujúcim zástupcom svojej série. Pri vytváraní zbierky vozidiel MHD bola jeho skriňa nájdená na poli v blízkosti obce Přízřenice. Po dohode s majiteľkou ju v roku 1971 získalo Technické múzeum v Brne, ktoré na miesto priviezlo skriňu inej električky. Vozeň č. 52 bol následne počas roka 1972 zrenovovaný v Ústredných dielňach Dopravného podniku mesta Brna do stavu po vyrobení. Výnimkou je lýrový zberač (osadený až v 30. rokoch) a absencia tlakovzdušnej brzdy (odstránenej v 20. rokoch). Súčasti vozňa a trakčné motory boli získané z vozňa č. 1.[5][6]

Referencie upraviť

  1. a b Katalog vozidel a lodí. [s.l.] : Dopravní podnik města Brna. S. MV4.
  2. 52 - El. motorový vůz [online]. sabdigital.cz, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
  3. a b c NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.
  4. Evidencia DPMB: vozy MV4 [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-05-17]. Dostupné online.
  5. KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. Dále jen Kocman. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 19 – 20.
  6. Kocman, s. 131.

Literatúra upraviť

  • KOCMAN, Tomáš. Historická vozidla MHD ve sbírce Technického muzea v Brně. [s.l.] : Pavel Malkus, dopravní vydavatelství a Technické muzeum v Brně, 2009. ISBN 978-80-87047-17-0, 978-80-86413-60-0. S. 131.
  • NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 54 – 58.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť