Elektrický rušeň 242
Elektrický rušeň 242 (predtým S 499.02, továrenské označenie Škoda 73 E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo Škode Plzeň v rokoch 1975, 1979 a 1981. Rušňom sa prezýva Plechovka alebo Plecháč (podľa materiálu skrine).
Elektrický rušeň radu 242 | |
Elektrický rušeň 242.236-8 spoločnosti České dráhy na hlavnom nádraží v Brne | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
Trvalý výkon | 3 080 kW |
Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
Regulácia výkonu | spínanie odbočiek transformátoru |
Trakčný motor | Škoda 9 AL 4446 iP (4×) |
Výkon trakčného motora | 770 kW |
Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
Trvalá ťažná sila | 173 kN |
Maximálna ťažná sila | 240 kN |
Rozchod | 1 435 mm |
Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
Hmotnosť | 84 t |
Adhézna hmotnosť | 84 t |
Dĺžka cez nárazníky | 16 440 mm |
Šírka | 2 940 mm |
Výška | 4 650 mm |
Priemer kolies | 1 250 mm |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Škoda Plzeň |
Prevádzkovateľ | (ČSD), České dráhy, Loko Trans, Railtrans International, ŽOS Zvolen |
Rok výroby | 1975, 1979, 1981 |
Počet vyrobených kusov | 86+4 |
V prevádzke v období | 1975 – súčasnosť |
Staré označenie ČSD | S 499.02 |
Továrenské označenie | Škoda 73 E |
Opis upraviť
Rušne sú konštrukčným pokračovaním radu 240. Najväčšou zmenou oproti rade 240 je použitie celokovovej rušňovej skrine, vypustenie elektrodynamickej brzdy a úpravy na pomocných pohonoch. Ďalšie význačné rysy z predchádzajúcich striedavých rušov zostali zachované, a to najmä pojazd (požiadavka ČSD), hoci v roku 1975 už dodala Škoda podobné rušne, ale už s podvozkami II. generácie pre BDŽ – rad 44[1]. Rušeň 242.286 prevzatý 30. novembra 1981 bol posledným rušňom tzv. I. generácie dodaný pre ČSD.
Prevádzka upraviť
Rušne radu 242 boli dlho typické pre oblasť bývalej Juhozápadnej dráhy, postupne sa však v prevádzke dostali aj do Brna, kde ich počet v osobnej doprave neskôr narástol. V juhozápadných Čechách sa používali aj v nákladnej doprave. Po rozdelení železníc v roku 1993 zostala celá rada v majetku Českých dráh. So strojmi tejto rady sa možno stretnúť aj na Slovensku, kde zaisťujú vyrovnávanie výkonov za stroje radu 350.
Prevádzka u súkromných dopravcov upraviť
V roku 2012 boli firmou ZOS Zvolen zakúpené 4 rušne bulharského radu 43.5, ktoré sa následne podrobili oprave a prispôsobenie pre prevádzku v Česku a na Slovensku. Konkrétne išlo o stroje 43.523, 43.543, 43.554 a 43.555. Dva stroje boli so zachovaním pôvodných inventárnych čísel dodané slovenským dopravcom Railtrans International (242.543) a Lokorail (242.555). Dvom strojom pre českú firmu Loko Trans boli dráždnym úradom pridelené čísla 242.287 (ex 43.554) a 242.288 (ex 43.523), takže číselne nadviazali na posledný český rušeň tejto rady.[2]
Referencie upraviť
- ↑ Rada 44 BDŽ na railfaneurope.net
- ↑ BRABENEC, Daniel. Bulharští „plecháči“ u českých a slovenských dopravců. Stránky přátel železnic, február 2013. Dostupné online [cit. 2014-12-29]. (po česky)
Iný projekt upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 242
Externý odkaz upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 242 na českej Wikipédii.