Eugen Bárkány
Eugen Bárkány (* 28. august 1885, Prešov – † 3. november 1967, Bratislava) bol stavebný inžinier, reštaurátor, zberateľ, maliar a kultúrny historik.
| Eugen Bárkány | |
| stavebný inžinier, reštaurátor, zberateľ, maliar a kultúrny historik | |
| Narodenie | 28. august 1885 Prešov, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. november 1967 (82 rokov) Bratislava, Slovensko |
Život upraviť
Eugen Bárkány sa narodil 28. augusta 1885 v Prešove. Jeho otec bol Leo Bárkány (1853 Šarišské Lúky - 1922 Prešov) a matka Róza rodená Weinman (1861 Pečovská Nová Ves - pred 1922 Prešov). Vyštudoval najprv evanjelické kolégium v Prešove, potom Vysokú školu technickú v Budapešti, kde v roku 1908 získal titul stavebného inžiniera. Po ukončení vysokoškolského štúdia začal pracovať ako železničný staviteľ a projektant mostov v meste Bátaszék - Pécs.
V roku 1911 si zriadil stavebnú kanceláriu v Prešove. Vyprojektoval a postavil množstvo rodinných domov, verejných budov, kín, škôl, kultúrnych domov, synagóg, kostolov, staničných budov v Čelovciach, Michalovciach, Lipanoch, Sečovciach, Spišskej Belej, Bardejove i v Košiciach.
Viac bol známy ako reštaurátor. V rokoch 1913 - 1922 reštauroval barokový kostol v Prešove - Nižnej Šebastovej, evanjelický kostol a radnicu v Prešove, barokovú vežu radnice a nového evanjelického kostola v Kežmarku. Stal sa kronikárom židovských náboženských obcí na Slovensku. Napísal mnoho článkov o ich dejinách a vývoji, o architektúre synagóg a cintorínov. Zaoberal sa aj kúpeľníctvom na Slovensku.
Počas prvej svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia a bol deportovaný na Sibír. Tam mnoho písal a maľoval. Jeho kresby, skice, drevoryty, literárne a iné novinové články z tohto obdobia, sú uložené ako „memento“ v Historickom múzeu najnovších dejín v Budapešti. Takmer dva a pol mesiaca trval vojnovému zajatcovi návrat domov bohatý na zážitky z Hongkongu, Singapuru, Colomba, Káhiry a Terstu.
Jeho záujem a obdiv k predmetom, ktoré boli späté so židovstvom neustále narastal. Nakoniec úsilie nadšeného obdivovateľa a zberateľa nevyšlo nazmar, ale bolo korunované úspechom. V roku 1928 založil v Prešove Židovské múzeum ako prvé svojho druhu na Slovensku, v ktorom zhromaždil spolu s Dr. Teodorom Austerlitzom (syn slávneho prešovského rabína) množstvo vzácnych exponátov židovskej kultúry, prevažne z východného Slovenska.
Po mníchovskom diktáte, roku 1938, žiaľ, bola činnosť múzea zastavená. Po vojne o jej obnovenie nebol záujem, pričom zbierky začínali chátrať. Nakoniec „mecenáš židovskej kultúry a histórie“ sprostredkoval ich uloženie v Štátnom židovskom múzeu v Prahe, kde sa nachádzali až do rozpadu Československa. Zbierka sa na Slovensko vrátila v apríli 1993. Už 25. novembra 1993 bola časť zbierky opäť sprístupnená verejnosti ako Stála expozícia judaík v prešovskej ortodoxnej synagóge.
Po odchode na dôchodok sa Bárkány presťahoval do Bratislavy. Tu ho zamestnala Slovenská akadémia vied a poverila ho etnografickým spracovaním viacerých obcí na Slovensku. Súčasne pokračoval spolu so svojou manželkou Oľgou v zbieraní a spracúvaní každého druhu materiálu, ktorý mal vzťah k židovskému obyvateľstvu na Slovensku.
Ešte pred druhou svetovou vojnou sa jeho nadanie a talent výrazne prejavili, a to rovnako umelecky, ako aj vedecky. Ako maliar - portrétista zachoval pre budúcnosť sériu podobizní výrazných východoslovenských židovských typov a ako nadšený zberateľ mal rozhodujúcu úlohu pri zakladaní už spomenutého židovského múzea v Prešove.
Jeho najväčšou zásluhou pre súčasnosť je terajšia zbierka kultových predmetov z celého Slovenska uložená v depozite Historického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave a súpis židovských realít uložených najprv po druhej svetovej vojne v Štátnom židovskom múzeu v Prahe a od roku 1993 opäť v Prešove.
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení v matrike záznam číslo 20 – židovská náboženská obec v Prešove; zapísaný ako Jenő Bárkány
Zdroje upraviť
- Mecenáš židovskej kultúry a histórie – postoj.sk
- Eugen Bárkány – korzar.sme.sk
- EUGEN BÁRKÁNY: MEDZI PREŠOVOM A BRATISLAVOU Archivované 2021-07-09 na Wayback Machine