Experiment s vtákom vo výveve

Experiment s vtákom vo výveve[1] (angl. An Experiment on a Bird in the Air Pump) je olejomaľba Josepha Wrighta z roku 1768. Je jedným z radu Wrightových obrazov, kde je scéna nasvietená jediným malý zdrojom svetla v centre obrazu (tento efekt sa nazýva šerosvit). Maľba sa od vtedajších zvyklostí líši tým, že zobrazuje vedecký objekt namiesto obvyklej scény historického či duchovného významu. Wright zobrazoval priemyselnú revolúciu a vedecké pokroky osvietenstva a aj keď jeho súčasníci označovali obrazy za mimoriadne, jeho provinčné postavenie a výber témy zabezpečili, že tento štýl maľby nebol nikdy rozsiahlo napodobňovaný. Od roku 1863 sa obraz nachádza v londýnskej Národnej galérii a stále je považovaný za majstrovské dielo britského umenia.

Experiment s vtákom vo výveve

Iné názvy
V pôvodnom jazykuAn Experiment on a Bird in the Air Pump
Základné informácie
AutorJoseph Wright of Derby
Rok1768
Technikaolej na plátne
Rozmery183 × 244 cm
GalériaNárodná galéria
Londýn, Spojené kráľovstvo

Maľba zobrazuje učenca, predchodca moderných vedcov, ako reprodukuje jeden z experimentov Roberta Boyla s vývevou, v ktorej je vták pripravený o všetok vzduch, pred skupinkou prizerajúcich. Táto skupina predstavuje rozličnosť reakcií, ale u väčšiny divákov prevažuje zvedavosť nad starostí o vtáka. Centrálna postava sa pozerá z obrazu, ako by si žiadala divákovu účasť.

Maľba upraviť

V porovnaní s predchádzajúcim obrazom Filozof prednáša o planetáriu (po anglicky A Philosopher giving a Lecture on the Orrery), dnes vystaveným v Derbskom múzeu, má Experiment na vtákovi vo výveve značný emocionálny náboj. Maľba, vysoká 183 a široká 244 centimetrov, ukazuje bieleho kakadua, ktorý sa chveje v panike, ako je vzduch z nádoby postupne odsávaný. Prizerajúci predstavujú rôzne emócie: jedna z dievčat úzkostne sleduje smrť vtáka, zatiaľ čo druhá sa ani nepozerá a je upokojovaná svojím otcom; dvaja muži (z ktorých jeden meria čas) a chlapec sledujú pokus so záujmom, zatiaľ čo dvaja milenci naľavo si ho ani nevšímajú. Sám učenec sa díva z obrazu a vyzerá, ako by sa diváka pýtal, či má pokračovať a zabiť vtáka alebo má vzduch napustiť späť a zachrániť ho. Okrem detí vtákovi nikto sympatie nevenuje. David Solkin predpokladá, že predmetom maľby je ukázať vecný odstup vyvíjajúce sa vedecké spoločnosti. Úzkosť kakadua vo výveve vyvoláva len pozorné preštudovanie. Bola objavená aj skica od Josepha Wrighta, kde je scéna trochu odlišná: učenec upokojuje dievčatá a je zrejmé, že vták prežije. Kompozícii tu chýba sila finálnej verzie obrazu.

Kakadu bol v časoch Josepha Wrighta vzácnym druhom a „jeho život by v skutočnosti nikto pre taký experiment neriskoval“. Výberom tohto vzácneho druhu ako vedecké obete Wright nielen vytvoril dramatickejšie subjekt, ale tiež chcel možno vypovedať o hodnotách vo vtedajšej osvietenskej spoločnosti. Kakaduovo biele operenie navyše v tmavej miestnosti vyniká.

Na stole je k videniu aj ďalšie vybavenie, ktoré učenec pre pokus využil: teplomer, nástroj na zhasnutie sviečky, zátka a dve Magdeburské pologule. Samotná výveva je vykreslená do jemných detailov a je tak verným záznamom toho, ako tento nástroj vyzeral vo Wrightově dobe.

Silný centrálny zdroj svetla vytvára šerosvit. Osvetlenie scény je popisované ako „tak žiarivé, že môže ísť len o svetlo odhalenie“. Zdroj svetla je skrytý za nádobou na stole, vedľa ktorej je k videniu náznak lampového skla, ale David Hockney predpokladá, že samotná nádoba môže obsahovať síru a byť tak silnejším zdrojom svetla ako sviečka či plynová lampa, aj keď v predchádzajúcej Wrightovej štúdii obrazu je viditeľný svietnik a plameň zrkadliace sa v nádobe. Zaujímavé na maľbe je aj to, že sú na nej zobrazené archetypy ľudí, nie špecifické osoby.

Referencie upraviť

  1. ŽÁRY, Juraj. Umenie. Bratislava : Ikar, 2014. S. 264.

Externé odkazy upraviť