FK Rača

FK Rača je slovenský futbalový klub, ktorý hráva v 2. lige vo futbale v Bratislavskom regióne. Klub bol založený v roku 1925. Klubové farby sú modrá a červeno-čierna.

FK Rača
Celý názov	Futbalový klub Rača Bratislava
Prezývka	Loko
Založený	1925
Štadión	Štadión Rača, Černockého 2, Bratislava
Kapacita	4 200 (3600 státie, 600 sedenie)
Majiteľ	Futbalový klub Rača Bratislava, o.z.
Predseda	Branko Kovačič
Tréner	Richard Stražan
Liga	II. Liga SFZ
Domáce farby Hosťovské farby
Futbalový portál

Jeho domovským štadiónom je Štadión Rača na Černockého ulici s kapacitou 4 200 divákov, z toho 3 600 na státie a 600 na sedenie.

Vznik futbalu v Rači

Za výraznejšie oživenie a pokusy o organizovanú športovú činnosť môžeme považovať dvadsiate roky minulého storočia. Iniciátorom týchto snáh bol telovýchovný spolok Orol, ktorý sídlil na dnešnej Alstrovej ulici. Druhým subjektom, ktorý veľmi vážne prehovoril do histórie organizovaného športu v Rači bolo telovýchovné hnutie, ktoré poznáme pod názvom Robotnícka telovýchovná jednota (RTJ). Sídlila v hostinci Telgárt pána Reguša. Na čele tohto hnutia stal pán Vlasák. Pri výpočte tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj račianskeho športu, nemôže sa zabudnúť i na telovýchovný spolok Sokol, ktorý sídlil na  Východnom a taktiež skautov, organizovaných v Skauting klube, ktorý mal svoj domov v priestoroch u pána Havašiho pri železničnej stanici v Rači, na dnešnej Albánskej ulici.

V roku 1925 sa zišla skupina dobrovoľníkov, ktorí založili futbalový oddiel. Na zakladajúcej schôdzi bol zvolený výbor. Na jeho čele stál notár Václav Jošt. Členmi výboru boli páni A. Podlucký, F. Krátky, F. Hauskrecht, E. Lednár, J. Furman, A. Wessel, J. Ôlvecký, A. Ferdinand a M. Varga.

Prvé futbalové ihrisko

Futbal sa začal hrávať len v provizórnych podmienkach. Prvé ihrisko vybudované na pažiti. Dnes už neexistuje. Vtedajšia pažiť je dnes električkovou traťou na Čachtickej ulici. Od roku 1928, keď si futbalový oddiel prenajal od Urbaristického spolku kus lúky oproti železničnej stanici Račištorf a postavili sa na nej prvé futbalové brány sa na  pôvodnom ihrisku hrávali už len prípravné zápasy.

História

Tridsiate roky 20. storočia

V sezóne 1928/1929 družstvo ŠK Račištorf hralo v majstrovstvách Západoslovenskej župy a bolo nasadené do majstrovskej súťaže Slovenského futbalového zväzu.

Družstvo pre majstrovské zápasy tvorili títo hráči : Polakovič, Beneš, Kovačič, R. Korček, Š. Korček, Tietz, Ivičič, Lopašovský, Hauskrecht, Thurzo, Doza a Salaj. Majstrovské zápasy pravidelne sledovalo 200 až 400 divákov.

Trénerom družstva bol Juraj Furman, ktorý sa snažil družstvo v čo najväčšej miere dopĺňať odchovancami račianskeho futbalu.

Výborné výsledky, široké hráčske, ako aj verejné zázemie a podpora, záujem o futbal vo všeobecnosti spôsobili, že v roku 1935 prišlo k významnému rozhodnutiu. V miestnom kine Edison bol zvolený nový rozšírený výbor futbalového oddielu. Čestným predsedom výboru sa stal starosta obce pán Martin Lednár. Za prvého podpredsedu výboru bol zvolený J. Henčl. Druhým podpredsedom sa stal J. Vojáček.

Družstvo ŠK Račištorf bolo zaradené do II. Triedy Slovenskej župy.

V tomto období sa futbalový oddiel rozrástol aj o družstvo dorastencov. Prvými trénermi račištorfskej mládeže boli páni Š. Husarovič a O. Havaši.

Futbal v období Slovenského štátu

Rok 1938 nebol pre račiansky futbal priaznivý. Blížiacu sa pohromu v podobe vojny bolo cítiť takmer všade. Telovýchovné spolky prestali fungovať.

Po vyhlásení Slovenského štátu spočiatku fungovali futbalové súťaže bezproblémovo. S malými obmenami sa na futbalových ihriskách stretávali s takmer rovnakými súpermi ako pred vznikom Slovenského štátu. Treba však priznať, že atmosféra futbalových zápasov bola poznačená nervozitou jednotlivých hráčov, ktorí dennodenne očakávali povolávací rozkaz do vojenskej prezenčnej služby, ktorá mala síce trvať dva roky, no viacerí sa z vojenčiny vracali aj po štyroch – piatich rokoch. Bolo to zvláštne súťažné obdobie. Súťaže sa síce hrali, ale nikto z nich nikam nepostupoval, ani nevypadával. Zmeny nastali až po skončení II. svetovej vojny.

Povojnové roky

Ihneď po kapitulácii nemeckých vojsk sa skupinka dobrovoľníkov na čele s J. Žitným (Syfonárom) podujala opraviť zdevastované futbalové ihrisko. Najmä ich zásluhou sa stalo veľmi rýchlo schopné slúžiť svojmu pôvodnému účelu, aby sa na ňom mohol hrať futbal.

Jar 1946 však už bola o niečom inom. Súpermi Rače sa stali v Západoslovenskej župe družstvá Merina Trenčín, Pečivárne Hlohovec, Považan Nové mesto nad Váhom, Vagónka Trnava, Štefánik Ivánka, SŠK Senec, Matador, Pravda, Energia , Kablo, Práca a Cvernovka.

Päťdesiate roky

Rok 1950 bol rokom osláv 25. výročia organizovaného futbalu v Rači.

V roku 1955 na príkaz vyšších straníckych orgánov bola jednotná telovýchovná organizácia rozdelená na športové zväzy. Račianska telovýchovná organizácia bola zaradená do zväzu železničných telovýchovných jednôt – Lokomotíva.

Prvým predsedom Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Rača , neskôr Telovýchovná jednota Lokomotíva Bratislava bol skúsený funkcionár robotníckej telovýchovy J. Janečka.

Členmi výboru v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Rača, neskôr v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Bratislava ,ktorí zastupovali záujmy svojho športového odvetvia boli : V. Slezák (stolný tenis), J. Šrámka (pozemný hokej), L. Sajko (turistický oddiel), A. Ivičič (lyžiari), F. Fekete (cyklistika). A. Lednár mal na starosti výstavbu športovísk. Členmi výboru boli i R. Krížik a J. Tomašovič. Záujmy futbalového oddielu vo výbore zastupoval Miloš Sedramač.

Hneď po založení novej telovýchovnej jednoty začal futbalový oddiel využívať výhody, ktoré železnice poskytovali. Začalo sa častejšie cestovať na rôzne športové podujatia, zájazdy, majstrovské a pohárové zápasy, športové sústredenia. Využívala sa najmä železničná doprava.

Roky, ktoré futbalový oddiel prežil pod krídlami Lokomotívy, patrili k tým najlepším.

Reorganizácia však priniesla aj bolestné chvíle. Takou bola i strata pôvodného futbalového ihriska. Dlhých dvanásť rokov trvalo, pokiaľ sa račiansky futbal opäť dočkal kvalitného materiálneho zázemia – krásneho štadióna. To sa však už písal rok 1972.

Dovtedy sa majstrovské a priateľské futbalové zápasy hrávali na ihrisku vybudovanom na bažinách na Mrázovej ulici. Vybudovali ho futbalový nadšenci, akými boli R. Krížik, J. Husarovič, J. Cymorek, M. Mülféder, M.Grňa, J. Mátuš, J. Fekete, V. Fekete, ( Koška ), V. Slezák, I. Pulc, Š. Radvány, E. Husarovič. Treba však povedať, že toto ihrisko račianskemu futbalu neprialo. Stíhal ho jeden neúspech za druhým a s ním ruka v ruke kráčali trénerské a hráčske zmeny. Trénera Krížika vystriedal Husarovič, toho zase tréner Fekete…

Nový futbalový štadión

Na lepšie časy sa začalo račianskemu futbalu blýskať až v roku 1969. To už na mieste dnešného štadióna stála administratívna a športová budova, v ktorej priestory pre svoj športový rast našli oddiely stolných tenistov a pozemných hokejistov. Futbalistom sa ušla jedna šatňa.

A opäť prichádzajú na scénu, ako nejedenkrát v histórii klubu, futbaloví nadšenci. Vedúci projekčnej skupiny Ing. Lovás vypracoval projekt a dobrovoľníci dokázali takmer nemožné. Vo veľmi krátkom čase vybudovali, čo bolo treba. Oko diváka sa tešilo najmä pri pohľade na krásny sýtozelený futbalový trávnik. Vďaka patrí A. Lednárovi, R. Krížikovi, M. Martincovi, Š. Radványmu, J. Cymorekovi, E. Wenzelovi, J. Feketeovi, G. Slováčkovi, V. Slezákovi, E. Husarovičovi, J. Pavlíkovi, V. Feketeovi.

Nový štadión bol oficiálne uvedený do prevádzky 2. septembra 1972. V tento deň na štadión  zavítali vtedajší štvornásobní majstri ČSR, internacionáli Slovana Bratislava. Tréner V. Luknár poslal na trávnik hráčov : Grňa, Cymorek, Šveng, Fekete, Krížik, Konečný, Dujsík, Mesároš, Máťuš , Novák, Fechter, Pulc, Husarovič a Luknár. Stretnutie sa skončilo v pomere 2:4 a videla ho rekordná návšteva dvoch tisíc divákov. Strelcami gólov za FK Rača boli Slováček a Konečný. Za Slovan skórovali Bíly, Laskov, Benedikovič a Moravčík.

Správcom nového štadióna sa stal Miloš Sedramač, ktorý sa stal už za svojho života legendou. Za jeho funkcionárske a ľudské kvality sa stal nositeľom Ceny fair-play MUDr. Ivana Chodáka.

V tomto čase, pod vedením predsedu oddielu pána S. Magdolena a trénera V. Luknára najčastejšie nastupovali Kozák, Špaček, Koma, Takáč, Bezák, Žitný, Majer, Januš, Kützbel, Gocký, Kuchár, Veselský, Pulc a Dubaj.

Osemdesiate roky = športové úspechy

Na konci sedemdesiatych rokov začalo do klubu prichádzať viacero študentov bratislavských vysokých škôl. Kvalitných hráčov, hrajúcich vo svojich materských kluboch väčšinou dorastenecké ligy. Hráčov do nášho klubu nasmeroval vtedajší tréner V. Luknár a hráč V. Hasprún, ktorí ako zamestnanci Telovýchovnej školy mali prehľad o šikovných hráčoch z celého Slovenska. Takto náš klub získal veľa futbalovej kvality a každý hráč obohatil račiansky futbal, či to boli chlapci zo západného, stredného, alebo východného Slovenska. Za všetkých aspoň Ľ. Suchý ( Kelo ), Ľ. Udvardy ( Hodinka ), E. Jamrich . V sezóne 1982/1983 sa v našom družstve objavoval na sklonku svojej futbalovej kariéry aj majster Európy z Belehradu v 1976 roku Jozef Čapkovič ( Soso ).

Na konci sedemdesiatych rokov sa do klubu dostalo aj viacero mládežníckych hráčov zo Slovana, kde bola v tom čase obrovská konkurencia - V. Bachratý (Emo), M. Adámek (Ado), M. Darovec. Príchod hráčov do klubu sprostredkoval vtedajší tréner žiakov v Lokomotíve Bratislava – Rača Ivan Haluška, ktorý vyučoval na futbalovej škole Slovana na Českej ulici telesnú výchovu.

Mládež v klube napredovala, čo, sa pozitívne prejavilo na výsledkoch a hre všetkých družstiev vo futbalovom oddiele.

Mužstvá žiakov a dorastencov sa objavovali na horných priečkach tabuliek vo svojich ligách. Takto pripravení hráči boli neskôr posilami pre družstvo mužov.

Osemdesiate roky boli pre celý futbalový oddiel výsledkami svojich družstiev veľmi úspešné. Družstvo mužov pravidelne bojovalo o popredné priečky ( okrem účinkovania v II. SNL ), mužstvo juniorov sa pravidelne umiestňovalo na prvých troch priečkach tabuľky. Vrcholom dorastencov bol postup z I. triedy majstrovstiev Bratislavy v ročníku 1981/1982.

Tréner Peter Máťuš ( Padit ) dal dohromady vynikajúce družstvo , ktoré hralo väčšinou v zostave: R. Bodík, P. Štibráni, M. Wűrfl, D. Kadlic, V. Buzgovič, M. Adámek, B. Šimonič, Ľ. Goffa, P. Sučanský, M. Koľvek, V. Bachratý. Takmer všetci hráči z dorastu sa neskôr stali oporami družstva mužov.

Za takejto priaznivej situácie ani nebolo prekvapením, že mužstvo mužov futbalového oddielu obsadilo v sezóne 1983/1984 1. miesto vo vtedajších Majstrovstvách kraja, skupina Bratislava a tým aj postup do II. SNL – skupina Západ. O tento úspech sa zaslúžili títo hráči: Beňo, Soták, Daubner, Borovka, Trnka, Jurovčík ,Sučanský, Šimonič, Holík, Zuzsky, I. Kružliak, Darovec, P. Kružliak, Kukla, Chromý, Veselský, Jamrich, Udvardy, Khandl a Takáč. Trénerom bol V. Luknár a prededom futbalového oddielu bol v tom čase J. Boris.

Víťazstvo v lige

V sezóne 1986/1987 opäť obsadili v Majstrovstvách kraja – skupina Bratislava 1. miesto pred družstvom Slovan juniori, v drese ktorého nastupovali aj neskorší reprezentanti Alexander Vencel mladší a Ladislav Pecko. O víťazstvo v súťaži sa zaslúžila táto zostava hráčov: R. Bodík, D. Kolár, J. Daubner, I. Kružliak, R. Križan, P. Štibráni, J. Haraslín, M. Tapšík, M. Fekete, E. Jamrich, Ľ. Udvardy, J. Trnka, kapitán Ľ. Suchý , P. Máťuš, M Adámek, J. Valent. Realizačný tím pracoval v tomto zložení : tréner – P. Máťuš, vedúci družstva – J. Mesároš, lekár – dr. Pavlík, masér – J. Polák. Predsedom futbalového oddielu bol Jozef Boris a tajomníkom Ján Stanislav.

Račiansky futbal znovu ožíva

Po prechodnom období poklesu, problémov a najmä po zmene spoločensko-politických pomerov sa skupina bývalých  hráčov klubu okolo B. Kovačiča, R. Šimoniča, B. Šimoniča, M. Ondrejkoviča a ďalších do opätovného oživenia futbalu v Rači. Konsolidácia nastala i príchodom trénera Petra Kuchára. Výsledkom bol v roku 2001 postup do III. ligy.

Káder družstva tvorili hráči: Krajčí, Kijac, Máťuš, Gabura, Marko, Méry, Križan, Kováčik, Vaško, Čík, Ostatník, Bakič, Štroffek, Rybníček, Nálepka, Kováč, Ščibrány, Hošek, Bačík, Nagy, Paliatka a Laky. V nasledujúcom roku sa novým trénerom stal J. Olša. V konečnej tabuľke družstvo mužov obsadilo druhé miesto za víťazom súťaže Rapidom Bratislava.

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov niektoré družstvá, ktoré si vybojovali postup do II. Ligy, na postup nereflektovali. Slovenský futbalový zväz následne rozhodol, že o jedno z uvoľnených miest sa v barážovom stretnutí stretnú družstva FK Rača a Báču. Družstvo FK Rača  nastúpilo na baráž v zostave: Kalčok, Gabura, Méry, Štroffek, Ščibrány, Križan, Rybníček, Nagy, Jankovič, Kováčik a Kavčák. na neutrálnom ihrisku v Sládkovičove.

Postup do II. ligy

Družstvo v sezóne 2005/2006 vyhralo III. ligu a priamo postúpilo do II. ligy - skupina západ. O postup sa zaslúžili tím v zložení : Pentek, Čík, Ďurica, Bakič, Štroffek, Valúch, Miroslav Nagy, Michal Nagy, Homola, Paliatka, Ostatník, Zeman, Kuťka, Cúdor, Šnirc, Luhový, Ščibrány, Kováčik, Kavčák, Novák a Hrnčiarik. Trénerom bol počas sezóny Miroslav Hirko, ktorého štyri kolá pred koncom súťaže na trénerskom poste vystriedal Jozef Olša.

Od sezóny 2006/2007 bolo seniorské družstvo štyri roky účastníkom II. ligy – skupina Západ.

Od sezóny 2011/2012 sa v Rači po reštrukturalizácii futbalových súťaží hrá III. Ligy Skupina západ, Mužstvá postupne trénovali Tomáš Medveď, Miroslav Chvíľa, alebo Karol Marko.

Názvy

• 1925 – 1938 - ŠK Račištorf
• 1938 – 1945 - HG / HM Račištorf
• 1945 – 1952 - ŠK Račištorf
• 1953 – 1955 - TJ Sokol Rača
• 1955 – 1961 - TJ Lokomotíva Rača
• 1962 – 1989 - TJ Lokomotíva Bratislava – Rača
• 1990 – 1997 - ŠK Rača
• 1997 – súč. - FK Rača

Najväčšie úspechy, chronológia súťaží

• 1955 – neoficiálny majster ČSSR v kategórii žiakov v Havlíčkovom Brode
• 1983/84 muži, víťaz majstrovstiev kraja
• 1984/85 muži, účasť v 2. lige SNL
• 1986/87 muži, víťaz majstrovstiev kraja
• 2005/06 muži, víťaz 3. ligy
• 2006/07 - 2010/11 muži, účasť v 2. lige
• 2012/13 víťaz Majstrovstiev regiónu Bratislava (tréneri: jesenná časť Tomáš Medveď, jarná časť Miroslav Chvíla)
• 2013/14 účastník Tipos 3. liga, skupina Západ (tréneri: Miroslav Chvíla, od 7. kola Karol Marko)
• 2014/15 muži III. Liga, Bratislava (tréner: Karol Marko), konečné umiestnenie - 3.
• 2015/16 muži (Tipos) III. Liga, Bratislava (tréner: Karol Marko), konečné umiestnenie - 4.
• 2016/17 muži (Tipos) III. Liga, Bratislava (tréneri: Karol Marko, od 9. kola Radoslav Kunzo, od 16. kola Tomáš Medveď), konečné umiestnenie - 8.
• 2017/18 muži III. Liga, Bratislava (tréner: Lukáš Luknár), jeseň 2017 - 3. miesto, konečné umiestnenie
• 2021/2022 muži III. Liga, Bratislava (tréner: Richard Stražan) - 1. miesto - Víťaz III. ligy Bratislava
• 2022/2023 muži II. Liga SFZ (tréner: Richard Stražan)

Externé odkazy

• Oficiálna stránka FK Rača