Falsafa (arab. فلسفة – falsafa  – filozofia) je arabská stredoveká filozofia. Ide o určitú adaptáciu doktríny neoplatónskeho typu, pokračovanie synkretizmu, ktorý bol charakteristický už pre helenistické myslenie. Zásluhu na jej vzniku nesú prekladateľské snahy hlavne sýrskych kresťanov. Falsafa dosiahla svoj vrchol v Iraku a Iráne počas 9. – 11. storočia, v Andalúzii (Španielsko) počas 11. – 12. storočia.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi falsafy boli Abú Nasr Muhammad al-Fárábí, Ibn Síná a Ibn Rušd.

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.