Feidón (Argos)
Feidón (starogr. Φείδων – Feidón, lat. Pheidon) bol kráľ (tyran) Argu, ktorý vládol pravdepodobne na rozhraní siedmeho a šiesteho storočia pred Kr.(možno mýtický)[1]
Feidón je rozporuplnou postavou z rozhrania mýtov a historických tradícii. O chronologických údajoch obdobia jeho vlády sa správy starovekých autorov rozchádzajú a preto je tiež možné, že sa tu jedná o dve rozličné postavy.
Najstaršia zaznamenaná správa o Feidónovi jej od starovekého historika Herodota ktorý píše, že sa povýšene správal v Olympii, kde vypudil élidských usporiadateľov hier a sám sa ujal ich úlohy a tiež zaznamenal, že Feidón zaviedol na Peloponéze štandardné miery a váhy .[1] Unikátna mramorová Parská kronika[2] uvádza, že Feidón, potomok Hérakla prvý zaviedol na Peloponéze strieborné mince a jeho mincovňa sa nachádzala na ostrove Aigina. Aristoteles zaznamenal, že to bol ctižiadostivý muž, ktorý sa na kráľovskom poste stal vzorom tyrana zneužívajúceho svoju politickú moc.[3]
Prvé mince sa začali raziť v siedmom storočí pred Kr. v Lýdii[4] a podľa lýdskeho vzoru začali raziť mince ešte v tom istom storočí na Peloponéze, kde postupne vytlačili staršie miery hodnôt a výmenné prostriedky (dobytok, kovové tyčinky, obilie atď)[5] Z týchto správ sa dá preto usudzovať, že Feidón vládol niekedy v druhej polovici siedmeho storočia pred Kr.
Antický autor Pausanias z druhého storočia však rozhodne vyhlasuje, že Feidón, najarogantnejší zo všetkých tyranov predsedal ôsmym olypijským hrám (748 pred. Kr).[6] Podľa Plutarcha sa Feidón pokúsil oslabiť moc Korintu tak, že ich požiadal, aby mu vybrali 1000 statných mužov pomôcť mu vo vojne. Jeho skutočným zámerom však bolo týchto mužov usmrtiť, ale toto jeho sprisahanie bolo včas odhalené.[7] Plutarchos uvádza, že táto udalosť sa odohrala v čase, keď Korinťan Archias založil Syrakúzy.[7][8](približne v roku 733 pred Kr.)
Nástupcom argejského vládcu Feidóna sa stal jeho syn Leókédes.[1]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c Herodotos, História, 6,127.
- ↑ Parská kronika, Parion chronikon, 1,30.
- ↑ Aristoteles, Politika, 5,10.
- ↑ Herodotos, História, 1,94.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 143.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,22,2
- ↑ a b Plutarchos, Moralia, Amatoriae narrationes, 2.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny VI. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 137.
- Zoznam kráľov Argu Archivované 2012-03-13 na Wayback Machine