Ferdinand Šándorfi

Ferdinand Šándorfi (* 9. marec 1863, Bošáca – † 2. február 1921, Dolný Lopašov) bol slovenský kňaz a archeológ.

Ferdinand Sándorfi
Štát pôsobeniaUhorsko Uhorsko
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Biografické údaje
Narodenie9. marec 1863
Bošáca, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie2. február 1921 (57 rokov)
Dolný Lopašov, ČSR (dnes Slovensko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka1886

Detstvo a štúdium upraviť

Ferdinand Šándorfi sa narodil 9. marca 1863 v Bošáci, v okrese Trenčín, do rodiny učiteľa Jána Sándorfiho (pôvodným menom Škrabánek, kvôli maďarizácii prijal meno Šándrofi) a Márie, rodenej Zamecovej.[1]

Šándorfi po absolvovaní školy v Bošáci navštevoval gymnáziá v Trenčíne a v Trnave. Tam sa rozhodol pre štúdium teológie, ktoré nakoniec absolvoval v Ostrihome.[1]

Kňažské pôsobenie a archeológia upraviť

Za kňaza bol Šándorfi vysvätený v roku 1886. Po vysvätení pracoval najprv ako kaplán v Stupave a v rokoch 1887 – 1890 bol kaplánom a administrátorom v Smoleniciach. Od roku 1890 bol administrátorom a od roku 1904 až do smrti aj dekanom v Dolnom Lopašove.[1]

Šándorfiho vždy zaujímala história, historické pamiatky a archeológia, ktorým sa počas svojho života venoval aj na profesionálnej úrovni. Preskúmal mohyly zo strednej doby bronzovej v Smoleniciach a známe halštatské hradisko na vrchu Molpír.[2] V Dolnom Lopašove zhromaždil bohatú zbierku archeologických nálezov, ktorú neskôr daroval historikovi Pavlovi Jedličkovi. Zbierku mincí a keramiky daroval Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine. Svoje práce publikoval prevažne v maďarských časopisoch (napr. Magyar Állam). Udržiaval kontakty s viacerými slovenskými aj zahraničnými múzejníkmi ako s Františkom Houdkom, Ľudovítom Vladimírom Riznerom a Andrejom Kmeťom.

Zomrel ako 57-ročný 2. februára 1921 v Dolnom Lopašove. Jeho pamiatku dodnes pripomína kríž na miestnom cintoríne.[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d LOPAŠOV, Obec Dolný. Ferdinand Šándorfi [online]. obecdlopasov.sk, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online. Archivované 2021-01-07 z originálu.
  2. mysho. Krížom-krážom.eu [online]. krizom-krazom.eu, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online.

 Externé odkazy upraviť