Filozofia prírody
Filozofia prírody alebo naturfilozofia je jedna z genitívnych filozofií. Je to súhrn všetkých filozoficko-špekulatívnych pokusov o systematické vysvetlenie prírody, jej podstaty, foriem, javov a pohybu.
Názory filozofov
upraviťFrancis Bacon
upraviťPodľa Francisa Bacona je filozofia prírody najdôležitejšia časť filozofie a základ všetkých vied. Ňou získané poznanie prírody musí zodpovedať skutočnosti a nesmie byť ovplyvnené nijakými osobnými náladami a predpojatosťami (anticipatio), ale musí sa opierať len o pozorovanie a skúsenosť. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná nová metóda filozofovania, majúca dve fázy: negatívnu a pozitívnu. Negatívna fáza metódy filozofovania spočiva v nachádzaní a odstraňovaní všetkých prameňov chýb. Negatívnou metódou sa najskôr odstraňuje všetko, čo nepochádza z vecí samých, ale čoho zdrojom sú falošné predstavy o nich (idola). Negatívna metóda má pripraviť pôdu a prispôsobiť rozum na prijatie pozitívnej metódy v poznávaní sveta prírody. Pozitívna fáza metódy filozofovania spočiva v ukazovaní prostriedkov vedúcich k získaniu systematického vedenia o svete prírody. Pozitívna metóda spočíva v experimente a v indukcii.
Roger Bacon
upraviťFilozofia prírody podľa Rogera Bacona patrí k prírodovedným a empirickým disciplínam.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
upraviťFilozofia prírody je podľa Georga Wilhelma Friedricha Hegela časť filozofie zaoberajúcej sa prírodou ako inobytím ducha.
Ján Letz
upraviťFilozofia prírody je podľa Jána Letza súčasťou filozofie kozmickej reality.