Flámsky región alebo Flámska oblasť (hol. Vlaams Gewest [1]), skrátene: Flámsko, je jeden z troch oficiálnych regiónov Belgicka, spolu s Valónskom a s hlavným mestom Brusel. Nachádza sa v severnej časti Belgicka a zaberá rozlohu 13 522 km², čo je 44,29 % rozlohy Belgicka. Flámsko má 6 078 600 obyvateľov, čo predstavuje 57,8 % obyvateľov belgického štátu. Úradným jazykom je flámčina (jazyk blízky holandčine).

Flámsky región
(Vlaams Gewest)
Región
Vlajka
Štát Belgicko Belgicko
Hlavné mesto Brusel (mimo územia regiónu)
Rozloha 13 522 km² (1 352 200 ha)
Obyvateľstvo 6 370 493 (01.01.2012)
Hustota 471,12 obyv./km²
Kód ISO 3166-2 BE-VLG
Wikimedia Commons: Flanders
Webová stránka: http://www.vlaanderen.be/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Antwerpy-najväčší prístav Flámska a aj Belgicka

Flámsko je rovinaté na rozdiel od Valónska, ktoré je prevažne hornaté. Je ekonomicky rozvinutejšou časťou Belgicka a je rodiskom mnohých umelcov v histórii Belgicka (flámski maliari napríklad: Rubens, Anthony van Dyck, Jacob Jordaens...). V minulosti bol Flámsko menej rozvinutou časťou Belgicka, ale v 60. a 70. rokoch 20 storočia sa situácia otočila, tak že Valónsko stagnovalo a Flámsko začalo ekonomicky viac prosperovať. Dnes sú vo Flámsku snahy o rozdelenie Belgicka na dva štáty silnejšie ako vo Valónsku.

Federalizácia Belgicka prebehla v troch etapách.

Prvá bola v roku 1970 kedy boli do Ústavy zavedené tri kultúrne spoločenstvá a to Valónsko, Flámsko a Nemecké spoločenstvo na východe Belgicka.

Druhou etapou v roku 1980 v zákonoch vypadol názov "kultúrne" spoločenstvá a ostali teda tri spoločenstva. V roku 1993 sa do Ústavy dostal pojem že Belgicko je "federatívny štát".

Ďalšou etapou federalizácie boli v roku 2001 Lambermontská a Lombardská dohoda, ktorou do kompetencie regiónov prešlo poľnohospodárstvo, morský rybolov a zahraničný obchod. Zároveň do kompetencie regiónov i spoločenstiev prešli otázky volebných výdajov, financovania politických strán a regionálny rozvoj. Lombardská dohoda rozdelila parlament Bruselského regiónu na frankofónnu a flámsku časť so zákazom majorizácie. Situáciu to na určitý čas vyriešilo.

No posledné 2 roky je Belgicko bez federálnej vlády lebo politické strany zastupujúce Valónsko a Flámsko sa nevedeli dohodnúť na zostavení federálnej vlády (autonómne vlády Flámska a Valónska boli zostavené a fungujú). Riešenie sa našlo až na jeseň v roku 2011 kde boli po vzájomnej dohode prenesené ďalšie kompetencie s federálnej úrovne na úroveň Flámska a Valónska. Flámske strany sa netaja, že ich konečným cieľom pre budúcnosť je samostatné Flámsko. Otázna je budúcnosť Bruselu ako jazykovo zmiešaného regiónu, na ktorý si robí nárok Flámska aj Valónska komunita.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť