Fonetika a fonológia nemčiny

Tento článok sa zaoberá výslovnosťou, teda fonetikou a fonológiou nemčiny.

Nemecké hlásky a zodpovedajúce písmená upraviť

Existujú tieto nemecké hlásky a im zodpovedajúce písmená (vysvetlivky pozri dole):

a) Spoluhlásky (nem. Konsonanten alebo Mitlaute):

hláska		komentár	písmeno (-ná) (výber)
slovenský prepis	prepis podľa IPA	komentár	písmeno (-ná) (výber)
[b]	[b]	často [b^-] ([b̥])	b, bb
[c]	[t͡s]		z, tz, zz, c, t, ds, dds
[č]	[t͡ʃ]		tsch, tch, cci, ci, c, ch, dsch, ddsch
[d]	[d]	často [d^-] ([d̥])	d, dd
[dž]	[d͡ʒ]	často [dž^-] ([d̥ʒ̊])	dsch, ddsch, j, g, gi, gg, ggi
[f]	[f]		f, ff, v, ph, pph, w
[g]	[g]	často [g^-] ([ɡ̊])	g, gg, gu, gh
[h^-]	[h]	slovenské h je znelé (t.j. [ɦ]), kým nemecké je neznelé (t.j. [h^-])	h
[x]	[x]	tzv. Ach-Laut - vyslovuje sa zhruba ako slovenské [x] (t.j. velárne ch); podľa niektorých názorov sa v istých polohách vyslovuje ako [χ] ([χ], t.j. čapíkové ch)	ch, cch, j
[ç]	[ç]	tzv. Ich-Laut - konček jazyka sa oprie o spodné rezáky a chrbát jazyka sa zdvihne k prednému podnebiu; v slovenčine neexistuje	ch, g
[j]	[j]	prípadne [(j)] ([ʝ]); niekedy [j^-] ([j̥])	j, y, ll
[k]	[k]	väčšinou [kʰ] ([kʰ])	k, ck, kk, c, cc, cch, ch, q, g, gg (a prvá časť x)
[l]	[l]	obyčajne "mäkšie" než slovenské [l]	l, ll
[l̥]	[l̩]		l
[m]	[m]		m, mm
[m̥]	[m̩]		m
[n]	[n]	v niektorých polohách prípadne [ȵ] ([ȵ])	n, nn
[n̥]	[n̩]		n
[ŋ]	[ŋ]		ng, n
[p]	[p]	väčšinou [pʰ] ([pʰ])	p, pp, b, bb
[p͡f]	[p͡f]	pery sa nastavia na výslovnosť p, ale súčasne sa vysloví aj f; na rozdiel od slovenčiny ide o jednu hlásku	pf
[ʁ]	[ʁ]	t.j. trené čapíkové r (t.j. "francúzske" r); niekedy [ʁ^-] ([ʁ̥]). Poznámka: V závislosti od regiónu (príp. sčasti polohy v slove) sa môže vyslovovať aj ako 1. [r] (t.j. slovenské r), t.j. presnejšie buď jednokmitové alveolárne r (t.j. [ɾ]) alebo kmitavé (viackmitové) alveolárne r (t.j. [r]), 2. [ʀ] ([ʀ]), t.j. kmitavé čapíkové r, 3. niekoľkými ďalšími spôsobmi	r, rr, rh, rrh
[s]	[s]		s, ss, ß, z, c (a druhá časť x)
[š]	[ʃ]		sch, s, sc, sci, sh, ch
[t]	[t]	väčšinou [tʰ] ([tʰ])	t, th, dt, tt, tth, d, dd
[w]	[v]	prípadne [v] ([ʋ]); niekedy [w^-] ([v̥])	w, wh, v
[z]	[z]	často [z^-] ([z̥])	s, z
[ž]	[ʒ]	často [ž^-] ([ʒ̊])	g, j
[^ʔ]	[ʔ]	tzv. ráz (na rozdiel od slovenčiny nie je fakultatívny, ale povinný)	(nepíše sa)

b) samohlásky (nem. Vokale alebo Selbslaute), vrátane dvojhlások (nem. Doppellaute, Zwielaute alebo Diphthonge):

hláska		komentár	písmeno (-ná) (výber)
slovenský prepis	prepis podľa IPA	komentár	písmeno (-ná) (výber)
[a]	[ä]	vyslovuje sa rovnako ako v slovenské [a]; Poznámka: Podľa niektorých autorov v spisovnej nemčine namiesto [a]/[á] existujú v skutočnosti (v závislosti od postavenia v slove) dve rôzne hlásky: [a]/[á] ([ä]/[äː]) a [ɑ]/[ɑ́] ([ɑ]/[ɑ:]). [ɑ]/[ɑ́] znamená zadné a, pričom niekedy sa označuje aj ako zatvorené a alebo ako temné a.	a
[á]	[äː]	vyslovuje sa rovnako ako slovenské [á]; pozri poznámku uvedenú k [a]	a, aa, ah, ae
[ɐ]	[ɐ]	tzv. samohláskové r	er, r
[ɐ̆]	[ɐ̯]	tzv. samohláskové r	r
[ẹ]	[e]	slovenské [e] je hláska je medzi [ẹ] a [ę]	e, ey
[ẹ́]	[eː]	slovenské [é] je hláska medzi [ẹ́] a [ę́]	e, ee, eeh, eh, ea, er
[ę]	[ɛ]		e, ä
[ę́]	[ɛː]		ä, ae, äh
[ị]	[i]	vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [i]	i, ie, y, ey
[ị́]	[iː]	vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [í]	i, ih, ie, ieh, ea, ee
[ĭ]	[i̯]		i
[į]	[ɪ]		i, ie
[ọ]	[o]		o
[ọ́]	[oː]	slovenské [ó] je hláska medzi [ọ́] a [ǫ́], ale skôr [ǫ́]	o, oo, oh, eau, oa
[ọ̆]	[o̯]		o(i/y)
[ǫ]	[ɔ]	slovenské [o] je hláska medzi [ọ] a [ǫ], ale skôr [ǫ]	o
[ụ]	[u]	slovenské [u] je hláska medzi [ụ] a [ų], ale skôr [ụ]	u
[ụ́]	[uː]	slovenské [ú] je hláska medzi [ụ́] a [ų́], ale skôr [ụ́]	u, uh, ew
[ụ̆]	[u̯]		u
[ų]	[ʊ]		u
[ụ̈]	[y]		ü, y, u
[ụ̈́]	[yː]		ü, üh, y, u
[ụ̈̆]	[y̯]		y, u
[ų̈]	[ʏ]		ü, y, u
[ọ̈]	[ø]		ö, eu
[ọ̈́]	[øː]		ö, öh, oe, eu
[ǫ̈]	[œ]		ö
[ə]	[ə]	tzv. šva alebo redukované e (v slovenčine sa nevyhnutne a automaticky vyskytuje vždy, keď vyslovíme niektorú spoluhlásku samostatne, napr. b [bə])	e
[ə̆]	[ə̯]		e (v ie, ue, üe)
[◌̃]	[◌̃]	toto sú tzv. nosové samohlásky (a to dlhé a krátke); len vo francúzskych slovách; napr. ã je nosové a.	an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um
[aį̆]	[äɪ̯]	presnejšie: [aẹ̆] ([äe̯]); toto je dvojhláska	ei, eih, ey, ai, ay, y, i
[aų̆]	[äʊ̯]	presnejšie približne: [aọ̆] ([äo̯]); toto je dvojhláska	au, auh
[ǫį̆] alebo [ǫų̈̆]	[ɔɪ̯] alebo [ɔʏ̯]	podľa niektorých názorov presnejšie: [ǫọ̈̆] ([ɔø̯]); toto je dvojhláska	äu, eu
[ųį̆]	[ʊɪ̯]	toto je dvojhláska	ui

Vysvetlivky:

[] znamená hláska, čiže výslovnosť (zvuková podoba jazyka); napr. [b] znamená hláska b (čiže vyslovený zvuk b):
- prepis čiernou farbou znamená tradičný slovenský prepis,
- prepis zelenou farbou je prepis podľa IPA
k slovenskej transkripcii:
- ◌̥ /◌̊ (čiže krúžok) znamená slabičnosť (v IPA mimochodom znamená neznelosť); napr. [l̥] znamená slabičné l
- ^- znamená neznelosť resp. zníženú znelosť (ide o značku pracovne použitú v tomto článku, v slovenskej transkripcii ustálená značka neexistuje); napr. [b^-] znamená neznelé b (resp. b so zníženou znelosťou), t.j. b sa vysloví menej znelo než slovenské b
- ^h znamená aspirovanosť; napr. [t^h] znamená aspirované t
- ◌̣ (čiže bodka pod samohláskou) znamená zatvorenosť; napr. [ẹ] je zatvorené e
- ◌̨ (čiže nožička/ogonek pod samohláskou) znamená (podľa Kráľ 1988) otvorenosť (neznamená teda nosovosť ako v poľštine); napr. [ę] je otvorené e.
- ◌̆ (čiže oblúčik) znamená neslabičnosť (v IPA mimochodom znamená veľmi krátku výslovnosť); napr. [ụ̆] je neslabičné ụ
k transkripcii podľa IPA: pozri v článku Medzinárodná fonetická abeceda

Poznámky:

V pravom stĺpci je uvedený iba (pomerne rozsiahly) výber písmen, ktoré danej hláske zodpovedajú. Viac-menej úplný prehľad písmen a im zodpovedajúcich hlások je uvedený v kapitole nižšie.
V cudzích slovách prevzatých z angličtiny existuje aj:
- [anglické w] ([w]; táto hláska nie je zhodná s tým, čo sa v slovenskom prepise označuje ako [w]) - napr. Whiskey, Wembley (v oboch prípadoch sa mimochodom alternatívne vyslovuje [w], čiže slovenské v)
- [ǫ́] ([ɔː]) - napr. Call, Audit, indoor
- [ǫ̈́] ([œː]) - napr. Research
- [ǫų̆] ([ɔʊ̯]) - napr. Slowfox, Showdown, Overhead, Toast; ide v podstate o dvojhlásku

Nemecké písmená a zodpovedajúce hlásky upraviť

Nemecká abeceda je spísaná v článku Nemecká abeceda.

Existujú tieto nemecké písmená (a skupiny písmen) a im zodpovedajúce hlásky, čiže im zodpovedajúca výslovnosť (vysvetlivky pozri dole):

a - 1. [a] (Mann), 2. [á] (Samen), 3. v anglických slovách [ę] (Camping) alebo [ę́] (Software) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Baby) alebo [ə] (Apartment) alebo [ǫ] (Quaterback) alebo [ǫ́] (Call)
ä - 1. [ę] (Gäste), 2. [ę́] (Bär)
aa - [á] (Waage)
ae - 1. [á] (Raesfeld), 2. v niektorých cudzích slovách a vlastných menách rovnako ako písmeno ä (1 a 2) (Laternae, Baer), 3. inak normálne ako a+e (Michael)
ai - 1. [aį̆] (Mai), 2. vo francúzskych slovách [ę] (Defaitist) alebo [ę́] (Baisse) alebo [ẹ́] (Quai) alebo [a](príp. [aį̆])(Bataillon, Emaille), 3. v anglických slovách [ę́] (Trainer, Airbus) alebo [ẹ́] (Trainer) alebo [ęĭ] (Trainer), 4. inak normálne ako a+i (Mosaik)
au - 1. [aų̆] (Auto), 2. vo francúzskych slovách [ọ́] (Sauce) alebo [ọ] (Chauvinist) alebo [ǫ] (chauffieren), 3. v anglických slovách rovnako ako aw, 4. inak normálne ako a+u (Galauniform)
auh - [aų̆] (rauh)
äu - 1. [ǫį̆] (Häuser), 2. inak normálne ako ä+u (Trochäus)
aw (v angl. slovách) - [ǫ́] (príp. [ọ́]) (Squaw, Trawler)
ay - 1. [aį̆] (Bayern), 2. v anglických slovách [ęĭ](príp. [ẹ́])(Okay) alebo [ẹ] (Essay)
b (rovnako: bb) - 1. [b] (Baum, Hobby), 2. [p] (gelb, ebbwärts) ([p] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch)
c - výskyt len v cudzích slovách, v závislosti od ich pôvodu je výslovnosť [c] (Cäsar), [k] (Café), [č] (Cinquecento) alebo [s] (Cent)
ç - [s] (Façon) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
cc (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Broccoli), 2. [kc] (Vaccination), 3. [č] (Capuccino), 4. [ks] (Access, Accessoire)
cch (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Gnocchi), 2. [x] (Saccharin)
cci (v talianskych slovách) - [č] (Boccia)
ch - 1. [ç] (ich), 2. [x] (hoch), 3. [k] (Fuchs, Chronik, Chemnitz) ([k] sa vyslovuje v domácich slovách pred kmeňovým s, v mnohých gréckych slovách a v istých iných prípadoch), 4. v anglických, francúzskych a španielskych slovách je v závislosti od ich pôvodu výslovnosť [š] (Chassis) alebo [č] (chartern)
ci (v talianskych slovách) - [č] (Ciacona)
ck - [k]
d - 1. [d] (Daumen), 2. [t] (Bad, Mädchen) ([t] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fond)
dd - [d]
ds (rovnako: dds) - [c] (du redst, Modds)
dsch (rovnako: ddsch) - 1. [dž] (Dschungel), 2. [č] (Lodsch, Ha(d)dsch)
dt - [t] (verwandt)
e - 1. [ẹ] (jedoch), 2. [ẹ́] (Weg) (eh [porov. h] sa v nemeckých slovách vyslovuje vždy len takto, napr. Reh), 3. [ę] (Pech), 4. [ę́] (Dessert), 5. [ə] (hassen, Koffer, unsere, Alte) ([ə] sa vyslovuje na konci mnohých domácich slov, napr. v koncovkách -en, -er, a v istých iných prípadoch), 6. nevyslovuje sa v rámci skupiny ie (podrobnosti pozri nižšie) a na konci anglických a niektorých francúzskych slov (Cape, Madame)
é (vo franc. slovách) - [ẹ] (Crétin) alebo [ẹ́] (Café)
è (rovnako: ê) (vo franc. slovách) - [ę] (Après-Ski, Crêpe) alebo [ę́] (Crème de la Crème, sans gêne)
ea (v anglických slovách) - [ị́] (Team) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Steak) alebo [ę] (Readymade) alebo [ǫ̈́] (Research)
eau - [ọ] (Beauté) alebo [ọ́] (Plateau) (výskyt len vo francúzskych slovách)
ee - 1. [ẹ́] (Idee), 2. v anglických slovách [ị́] (Jeep) alebo zriedkavo [ị] (Toffee), 3. vo francúzskych slovách rovnako ako skupina ée (Dragee, Püree), 3. inak normálne ako e+e (reell)
ée - [ẹ] (Kanapee) alebo [ẹ́] (Dragée)(výskyt len vo francúzskych slovách)
ei - 1. [aį̆] (Ei), 2. inak normálne ako e+i (beirren)
eih - [aį̆] (Reihe)
er (na konci fracúzskych slov) - [ẹ́] (Diner)
et (na konci francúzskych slov) - [ẹ́] alebo niekedy aj [ę] (Cachet)
eu - 1. [ǫį̆] (heute), 2. vo francúzskych slovách [ọ̈] (pasteurisieren) alebo niekedy [ọ̈́] (Milieu), 3. inak normálne ako e+u (Linoleum, beurteilen)
ew (v angl. slovách) - [ụ́] (Crew) alebo [jụ́] (Newcomer)
ey - 1. [aį̆] (Meyer), 2. v anglických slovách [ị] (Hockey) alebo [ẹ] (Hockey, Jockey) alebo [ęĭ] (Wembley)
f (rovnako: ff) - [f] (auf, Waffe)
g - 1. [g] (Gas), 2. [k] (Weg, Magda) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. [ç] (König) ([ç] sa vyslovuje na úplnom konci slova v -ig), 4. vo francúzskych slovách v istých postaveniach [ž] (Garage), 5. v anglických a talianskych slovách v istých postaveniach [dž] (Gentry)
gg - 1. [g] (Schmuggler), 2. [k] (egg!, loggbar) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. v talianskych slovách pred i [dž] (Loggien)
gh - 1. pred samohláskou [g] (Joghurt), 2. v anglických slovách [f] (tough) alebo sa nevyslovuje (light)
gi (rovnako: ggi) (v talianskych slovách) - [dž] (Ragione, Arpeggio) alebo [dži] (Giro)
gli (pred samohláskou v talianskych slovách) - [lj] (Intaglio)
gn (vo franc. alebo španielskych slovách) - [nj] (Kognac)
gu (pred e alebo i vo franc. alebo španielskych slovách) - [g] (Guillotine)
h - 1. [h^-] (Haus, aha, Vehikel) ([h]^- sa vyslovuje jednak na začiatku slova, jednak medzi samohláskami vo väčšine cudzích slov a jednak v citoslovciach), 2. nevyslovuje sa (du leihst [du laį̆st], Honneurs) (nevyslovuje sa v mnohých francúzskych slovách a na konci nemeckých dvojhlások [porov. eih a auh]), 3. v ostatných prípadoch sa nevyslovuje, ale súčasne predlžuje predchádzajúcu samohlásku inú než dvojhlásku (Ohr [ọ́ɐ̆])
i - 1. [ị] (Zitrone), 2. [ị́] (er gibt)(ih [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ihm), 3. [į] (Biss), 4. [ĭ] (Nation, Spanien, defizient), 5. v anglických slovách [aį̆] (Outsider)
ie - 1. [ị] (vielleicht), 2. [ị́] (die)(ieh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ziehen), 3. [į] (Viertel), 4. v švajč. vlastných menách [iə̆] (Brienz), 5. pozri ier, 6. inak normálne ako i+e (Klient, Spanien, defizient)
ier (na konci francúzskych slov) - 1. [ị́ɐ̆] (Offizier), 2. [ĭẹ́] (Bankier)
ill (vo francúzskych slovách) - [lj] (Kanaille) alebo [j] (Tailleur)
j - 1. [j] (jagen), 2. vo francúzskych slovách [ž] (Jupon), v anglických slovách [dž] (Job), v španielskych slovách [x] (Don Quijote)
k (rovnako:kk) - [k] (kaufen, Stukkatur)
kq - [k] (Akquise)
l - 1. [l] (blau), 2. najmä v koncovke el často: [l̥] (Löffel, Kreml)
ll - 1. [l] (alle), 2. vo francúzskych slovách [j] (Vermillon) alebo [lj] (niekedy alternatívne [l] alebo sa na konci slova nevyslovuje) (brillant, Vanille, Emaille), 3. v španielskych slovách [lj] (Kamarilla)
m - 1. [m] (Mann), 2. v koncovke em často: [m̥] (großem)
mm - [m] (Damm)
n - 1. [n] (nicht), 2. v koncovke en často: [n̥] (haben), niekedy alternatívne [m̥] (haben) a [ŋ̥] (röntgen), 3. [ŋ] (Anker, Sphinx, Tangens) ([ŋ] sa vyslovuje pred vysloveným [k] a v cudzích slovách aj pred g a x), 4. v niektorých francúzskych slovách sa nevyslovuje a označuje nosovú výslovnosť predchádzajúcej samohlásky (Cousin, Accent)
ñ - [nj] (Doña) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
ng - 1. [ŋ], 2. v niektorých cudzích slovách [ŋg] (Tangens) [porov. n]
nn - [n]
o - 1. [ọ] (Poem), 2. [ọ́] (Herzog), 3. [ǫ] (Post), 4. v anglických slovách [ọ́] alebo alternatívne [ǫų̆] (Overhead)
ö - 1. [ọ̈] (Diözese), 2. [ọ̈́] (Behörde)(öh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. Höhe), 3. [ǫ̈] (löschen)
oa (v angl. slovách) - [ọ́] (prípadne [ǫų̆]) (Toast)
oe - 1. rovnako ako písmeno ö (1 až 3) (Goetheanum, Goethe, Foerster), 2. v niektorých vlastných menách [ọ́] (Soest, Boeing), 3. inak normálne ako o+e (Aloe)
öe (v koncovkách rrhö(e) a pöe) - [ọ̈́] (prípadne [ọ̈́ə]) (Diarrhöe)
oeu - [ọ̈́] (Coeur) (výskyt len vo franc. slovách)
oi - 1. [ǫį̆] (Konvoi), 2. [ọ́] (Voigt), 3. vo franc. slovách [ọ̆á] (Boudoir) alebo [ọ̆a] (Toilette), 4. inak normálne ako o+i (Heroin)
on - 1. [ǫ̃] (Annonce), 2. [ǫŋ] alebo [ọ́n] (Beton), 3. inak normálne ako o+n (Onkel)
oo - 1. [ọ́] (Boot), 2. v angl. slovách [ụ́] (Boom) alebo [ų] (Booklet) alebo [ǫ́ɐ̆] (indoor), 3. inak normálne ako o+o (Zoologie)
ou - 1. vo franc. slovách [ụ́] (Route) alebo [ụ] (Camouflage) alebo [ų] (Journalist), 3. v angl. slovách [aų̆] (Couch)
ow (v angl. slovách) - 1.[aų̆] (prípadne [ọ]) (Clown), 2. [ọ́] (Bowle, Slowfox)
oy - 1. v angl. slovách [ǫį̆] (Boykott), 2. vo franc. slovách [ọ̆aj] (loyal) alebo [ọj] (oktroyieren), 3. inak normálne ako o+y (Toyota)
p - 1. [p] (Oper), 2. na konci franc. slov sa nevyslovuje (Coup)
pf - [p͡f] (Kampf)
ph - [f] (Apokryph)
pp - [p] (Depp)
pph - [p͡f] alebo [f] (Sappho)
qu - 1. [kw] (Quantum), 2. vo franc. a špan. slovách [k] (Quai, Don Quijote)
r - 1. [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (rühren) , 2. najmä na konci slova: [ɐ] (Bauer, Kentaur), 3. najmä na konci slova: [ɐ̆] (Bier, Verlust, führt), 4. nevyslovuje sa vo franc. koncovke -er (Diner), sčasti aj -ier (Croupier)
rh - [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (Rhein)
rr (rovnako: rrh) - [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (Arrest, Katarrh)
s - 1. [z] (sauber), 2. [s] (aus, Slowake), 3. na začiatku slova pred p a t: [š] (Speck, Stein), 4. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fauxpas)
sc - 1. v talianskych slovách [š] (crescendo), 2. v latinských slovách [sc] (Scientia)
sch - 1. [š] (Schule), 2. v talianskych slovách [sk] (Scherzo), 3. v niektorých gréckych (prípadne latinských) slovách [sç] (Eschatologie)
sci (v talianskych slovách) - [š] (sciolto)
sh (v anglických slovách) - [š] (Finish)
ß - [s] (Maß)
ss - [s] (lassen)
t - 1. [t] (Traum), 2. [c] (Aktie), 3. v anglických slovách v skupine tio [š] (Promotion), v koncovke -ture [č] (Feature), 4. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Depot)
tch (v anglických slovách) - [č] (Match)
th - 1. [t] (Thron), 2. v anglických slovách podľa anglickej výslovnosti, t.j. buď θ (Commonwealth) alebo ð (Farthing)
ts - [c] (Rätsel)
tsch - [č] (Tschechoslowakei)
tt (rovnako: tth) - [t] (Kitt, Matthias)
tz - [c] (Katze)
u - 1. [ụ] (Ruine), 2. [ụ́] (Gruß), 3. [ų] (Hund), 4. [ụ̆] (Linguistik), 5. [w] (Quelle), 6. vo franc. slovách [ụ̈] (Kommuniqué) alebo [ụ̈́] (Coiffure) alebo [ų̈] (prípadne [ų]) (Budget, surreal) alebo [ụ̈̆] (Nuance) alebo [w] (Etui), 7. v anglických slovách [a] (Truck) alebo [ǫ̈] (Pumps)
ü - 1. [ụ̈] (Büro), 2. [ụ̈́] (für) (üh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. Mühe), 3. [ų̈] (füllen)
ue (vo vlastných menách) - 1. rovnako ako písmeno ü (1 až 3) (Mueller, Duesterberg), 2. [ụ́] (Buer), 3. [ụə̆] (Buess)
üe (v švajčiarskych slovách) - [ụ̈ə̆] (Müesli)
ui - 1. [ųį̆] (pfui), 2. v niektorých vlastných menách [ụ̈́] (Duisburg)
v - 1. [f] (Vater), 2. [w] (nervös)
w - 1. [w] (was), 2. [f] (Löwchen), 3. v anglických slovách [anglické w] (Wembley) alebo [ų̆] (Showdown [obe ow]) alebo sa nevyslovuje (Bowle), 4. nevyslovuje sa v nemeckých vlastných menách na -ow (Pankow)
wh - 1. [w] (Whisky), často alternatívne [anglické w] (Whisky), 2. v niektorých angl. slovách [h^-](Who is who)
ww - [w] (Struwwelpeter)
x - 1. [ks] (Hexe), 2. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Grand Prix)
y - 1. [ụ̈] (Dynastie), 2. [ụ̈́] (Psyche), 3. [ų̈] (Hymne), 4. [ụ̈̆] (Zyanose), 5. rovnako ako písmeno i (1 až 3) (groggy, Schwyz, Kyffhäuser), 7. v anglických slovách [aį̆] (Flyer), 8. v niektorých cudzích slovách [j] (Canyon)
z - 1. [c] (Zentrum), 2. v cudzích slovách [s] (Bronze, Quiz) alebo [z] (Gaze, Zoom), 3. nevyslovuje sa na konci franc. slov (gardez!)
zz - 1. v talianskych slovách [c] (Skizze), 2. v anglických slovách [s] (Grizzly) alebo [z] (Jacuzzi)

Vysvetlivky:

- V hranatej zátvorke je uvedená výslovnosť pomocou slovenského prepisu (pozri vyššie). V okrúhlej zátvorke bezprostredne za touto výslovnosťou sú uvedené príklady.

- Číslovanie (1, 2...) označuje rôzne výslovnosti (jedno číslo označuje buď jeden typ výslovnosti pre určité postavenia v slove, alebo označuje všetky možné výslovnosti pre slová prevzaté z jedného cudzieho jazyka či niekoľkých cudzích jazykov)

Poznámky:

-Ako samostatné položky tu nie sú uvedené skupiny písmen, v ktorých sa h nečíta a navyše predlžuje predchádzajúcu samohlásku a/alebo v ktorých sa h proste len nečíta (napr. ah = [á] alebo [a])

-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hlásky [b], [d], [dž], [g], [j], [ʁ], [w], [z], [ž] vyslovujú neznelo resp. so zníženou znelosťou (t.j.[b^-], [d^-], [dž^-], [g^-], [j^-], [ʁ^-], [w^-], [z^-], [ž^-]).

-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hláska [p], [t], [k] vyslovujú aspirovane (t.j. [pʰ], [tʰ], [kʰ])

-S výnimkou skupiny "on" tu nie sú uvedené prípady nosových samohlások. Nosové samohlásky sa vyskytujú vo francúzskych slovách a píšu sa rovnako ako vo francúzštine, čiže takto: an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um. Vyslovujú sa niekedy rovnako a niekedy podobne ako vo francúzštine, čiže v prípade potreby je vhodné pozrieť si nejaký výklad o francúzskej výslovnosti samohlások.

Pozri aj upraviť

Medzinárodná fonetická abeceda

Zdroje upraviť

KLEINER, Stefan; KNÖBL, Ralf; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut); Institut für Deutsche Sprache. Duden, das Aussprachewörterbuch. 6.. vyd. [s.l.] : Dudenverlag, 2015. 928 s. ISBN 978-3-411-04067-4.
Duden (Band 6) - Aussprachewörterbuch. 3.. vyd. [s.l.] : Dudenverlag, 1990. 794 s. ISBN 978-3-411-20916-3.
JUNG, W. Grammatik der deutschen Sprache. 5. Aufl. Leipzig: VEB Bibl. Inst. Leipzig, 1973, S. 461-474
MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava:SPN, 1991, S. 7-24
BAER, Dieter. Der Grosse Duden (Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung : mit einem Anhang, Vorschriften für den Schriftsatz, Korrekturvorschriften, Hinweise für das Maschinenschreiben). 6.. vyd. [s.l.] : Bibliogr. Inst., 1990 (1987). 768 s. ISBN 978-3-323-00030-8.
PALLOVÁ, Marta. Die Einführung in die Phonetik und Phonologie. [s.l.] : Univ. Palackého, Pedagogická Fak., 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-244-2019-6.
ASSOCIATION, International Phonetic; PRESS, Cambridge University. Handbook of the International Phonetic Association (A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet). [s.l.] : Cambridge University Press, 1999. 204 s. ISBN 978-0-521-63751-0. (najmä kapitola German, S. 86-89)
KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN, 1988
KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Matica slovenská, 2009
PAVLÍK, R. Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda. In: Jazykovedný časopis, 55, 2004, č. 2, str. 87 – 109.[1]
HENDRICH, Josef; RADINA, Otomar; TLÁSKAL, Jaromír. Francouzská mluvnice. [s.l.] : Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 700 s. ISBN 978-80-04-26212-9.