Fonetika a fonológia nemčiny

Tento článok sa zaoberá výslovnosťou, teda fonetikou a fonológiou nemčiny.

Nemecké hlásky a zodpovedajúce písmenáUpraviť

Existujú tieto nemecké hlásky a im zodpovedajúce písmená (vysvetlivky pozri dole):

a) Spoluhlásky (nem. Konsonanten alebo Mitlaute):

hláska komentár písmeno (-ná)
(výber)
slovenský prepis prepis podľa IPA
[b] [b] často [b-] ([b̥]) b, bb
[c] [t͡s] z, tz, zz, c, t, ds, dds
[č] [t͡ʃ] tsch, tch, cci, ci, c, ch, dsch, ddsch
[d] [d] často [d-] ([d̥]) d, dd
[dž] [d͡ʒ] často [dž-] ([d̥ʒ̊]) dsch, ddsch, j, g, gi, gg, ggi
[f] [f] f, ff, v, ph, pph, w
[g] [g] často [g-] ([ɡ̊]) g, gg, gu, gh
[h-] [h] slovenské h je znelé (t.j. [ɦ]), kým nemecké je neznelé (t.j. [h-]) h
[x] [x] tzv. Ach-Laut - vyslovuje sa zhruba ako slovenské [x] (t.j. velárne ch); podľa niektorých názorov sa v istých polohách vyslovuje ako [χ] ([χ], t.j. čapíkové ch) ch, cch, j
[ç] [ç] tzv. Ich-Laut - konček jazyka sa oprie o spodné rezáky a chrbát jazyka sa zdvihne k prednému podnebiu; v slovenčine neexistuje ch, g
[j] [j] prípadne [(j)] ([ʝ]); niekedy [j-] ([j̥]) j, y, ll
[k] [k] väčšinou [kʰ] ([kʰ]) k, ck, kk, c, cc, cch, ch, q, g, gg (a prvá časť x)
[l] [l] obyčajne "mäkšie" než slovenské [l] l, ll
[l̥] [l̩] l
[m] [m] m, mm
[m̥] [m̩] m
[n] [n] v niektorých polohách prípadne [ȵ] ([ȵ]) n, nn
[n̥] [n̩] n
[ŋ] [ŋ] ng, n
[p] [p] väčšinou [pʰ] ([pʰ]) p, pp, b, bb
[p͡f] [p͡f] pery sa nastavia na výslovnosť p, ale súčasne sa vysloví aj f; na rozdiel od slovenčiny ide o jednu hlásku pf
[ʁ] [ʁ] t.j. trené čapíkové r (t.j. "francúzske" r); niekedy [ʁ-] ([ʁ̥]). Poznámka: V závislosti od regiónu (príp. sčasti polohy v slove) sa môže vyslovovať aj ako 1. [r] (t.j. slovenské r), t.j. presnejšie buď jednokmitové alveolárne r (t.j. [ɾ]) alebo kmitavé (viackmitové) alveolárne r (t.j. [r]), 2. [ʀ] ([ʀ]), t.j. kmitavé čapíkové r, 3. niekoľkými ďalšími spôsobmi r, rr, rh, rrh
[s] [s] s, ss, ß, z, c (a druhá časť x)
[š] [ʃ] sch, s, sc, sci, sh, ch
[t] [t] väčšinou [tʰ] ([tʰ]) t, th, dt, tt, tth, d, dd
[w] [v] prípadne [v] ([ʋ]); niekedy [w-] ([v̥]) w, wh, v
[z] [z] často [z-] ([z̥]) s, z
[ž] [ʒ] často [ž-] ([ʒ̊]) g, j
[ʔ] [ʔ] tzv. ráz (na rozdiel od slovenčiny nie je fakultatívny, ale povinný) (nepíše sa)

b) samohlásky (nem. Vokale alebo Selbslaute), vrátane dvojhlások (nem. Doppellaute, Zwielaute alebo Diphthonge):

hláska komentár písmeno (-ná)
(výber)
slovenský prepis prepis podľa IPA
[a] [ä] vyslovuje sa rovnako ako v slovenské [a]; Poznámka: Podľa niektorých autorov v spisovnej nemčine namiesto [a]/[á] existujú v skutočnosti (v závislosti od postavenia v slove) dve rôzne hlásky: [a]/[á] ([ä]/[äː]) a [ɑ]/[ɑ́] ([ɑ]/[ɑ:]). [ɑ]/[ɑ́] znamená zadné a, pričom niekedy sa označuje aj ako zatvorené a alebo ako temné a. a
[á] [äː] vyslovuje sa rovnako ako slovenské [á]; pozri poznámku uvedenú k [a] a, aa, ah, ae
[ɐ] [ɐ] tzv. samohláskové r er, r
[ɐ̆] [ɐ̯] tzv. samohláskové r r
[ẹ] [e] slovenské [e] je hláska je medzi [ẹ] a [ę] e, ey
[ẹ́] [eː] slovenské [é] je hláska medzi [ẹ́] a [ę́] e, ee, eeh, eh, ea, er
[ę] [ɛ] e, ä
[ę́] [ɛː] ä, ae, äh
[ị] [i] vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [i] i, ie, y, ey
[ị́] [iː] vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské [í] i, ih, ie, ieh, ea, ee
[ĭ] [i̯] i
[į] [ɪ] i, ie
[ọ] [o] o
[ọ́] [oː] slovenské [ó] je hláska medzi [ọ́] a [ǫ́], ale skôr [ǫ́] o, oo, oh, eau, oa
[ọ̆] [o̯] o(i/y)
[ǫ] [ɔ] slovenské [o] je hláska medzi [ọ] a [ǫ], ale skôr [ǫ] o
[ụ] [u] slovenské [u] je hláska medzi [ụ] a [ų], ale skôr [ụ] u
[ụ́] [uː] slovenské [ú] je hláska medzi [ụ́] a [ų́], ale skôr [ụ́] u, uh, ew
[ụ̆] [u̯] u
[ų] [ʊ] u
[ụ̈] [y] ü, y, u
[ụ̈́] [yː] ü, üh, y, u
[ụ̈̆] [y̯] y, u
[ų̈] [ʏ] ü, y, u
[ọ̈] [ø] ö, eu
[ọ̈́] [øː] ö, öh, oe, eu
[ǫ̈] [œ] ö
[ə] [ə] tzv. šva alebo redukované e (v slovenčine sa nevyhnutne a automaticky vyskytuje vždy, keď vyslovíme niektorú spoluhlásku samostatne, napr. b [bə]) e
[ə̆] [ə̯] e (v ie, ue, üe)
[◌̃] [◌̃] toto sú tzv. nosové samohlásky (a to dlhé a krátke); len vo francúzskych slovách; napr. ã je nosové a. an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um
[aį̆] [äɪ̯] presnejšie: [aẹ̆] ([äe̯]); toto je dvojhláska ei, eih, ey, ai, ay, y, i
[aų̆] [äʊ̯] presnejšie približne: [aọ̆] ([äo̯]); toto je dvojhláska au, auh
[ǫį̆] alebo [ǫų̈̆] [ɔɪ̯] alebo [ɔʏ̯] podľa niektorých názorov presnejšie: [ǫọ̈̆] ([ɔø̯]); toto je dvojhláska äu, eu
[ųį̆] [ʊɪ̯] toto je dvojhláska ui

Vysvetlivky:

  • [] znamená hláska, čiže výslovnosť (zvuková podoba jazyka); napr. [b] znamená hláska b (čiže vyslovený zvuk b):
    • prepis čiernou farbou znamená tradičný slovenský prepis,
    • prepis zelenou farbou je prepis podľa IPA
  • k slovenskej transkripcii:
    • ◌̥ /◌̊ (čiže krúžok) znamená slabičnosť (v IPA mimochodom znamená neznelosť); napr. [l̥] znamená slabičné l
    • - znamená neznelosť resp. zníženú znelosť (ide o značku pracovne použitú v tomto článku, v slovenskej transkripcii ustálená značka neexistuje); napr. [b-] znamená neznelé b (resp. b so zníženou znelosťou), t.j. b sa vysloví menej znelo než slovenské b
    • h znamená aspirovanosť; napr. [th] znamená aspirované t
    • ◌̣ (čiže bodka pod samohláskou) znamená zatvorenosť; napr. [ẹ] je zatvorené e
    • ◌̨ (čiže nožička/ogonek pod samohláskou) znamená (podľa Kráľ 1988) otvorenosť (neznamená teda nosovosť ako v poľštine); napr. [ę] je otvorené e.
    • ◌̆ (čiže oblúčik) znamená neslabičnosť (v IPA mimochodom znamená veľmi krátku výslovnosť); napr. [ụ̆] je neslabičné ụ
  • k transkripcii podľa IPA: pozri v článku Medzinárodná fonetická abeceda

Poznámky:

  • V pravom stĺpci je uvedený iba (pomerne rozsiahly) výber písmen, ktoré danej hláske zodpovedajú. Viac-menej úplný prehľad písmen a im zodpovedajúcich hlások je uvedený v kapitole nižšie.
  • V cudzích slovách prevzatých z angličtiny existuje aj:
    • [anglické w] ([w]; táto hláska nie je zhodná s tým, čo sa v slovenskom prepise označuje ako [w]) - napr. Whiskey, Wembley (v oboch prípadoch sa mimochodom alternatívne vyslovuje [w], čiže slovenské v)
    • [ǫ́] ([ɔː]) - napr. Call, Audit, indoor
    • [ǫ̈́] ([œː]) - napr. Research
    • [ǫų̆] ([ɔʊ̯]) - napr. Slowfox, Showdown, Overhead, Toast; ide v podstate o dvojhlásku

Nemecké písmená a zodpovedajúce hláskyUpraviť

Nemecká abeceda je spísaná v článku nemecká abeceda.

Existujú tieto nemecké písmená (a skupiny písmen) a im zodpovedajúce hlásky, čiže im zodpovedajúca výslovnosť (vysvetlivky pozri dole):

  • a - 1. [a] (Mann), 2. [á] (Samen), 3. v anglických slovách [ę] (Camping) alebo [ę́] (Software) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Baby) alebo [ə] (Apartment) alebo [ǫ] (Quaterback) alebo [ǫ́] (Call)
  • ä - 1. [ę] (Gäste), 2. [ę́] (Bär)
  • aa - [á] (Waage)
  • ae - 1. [á] (Raesfeld), 2. v niektorých cudzích slovách a vlastných menách rovnako ako písmeno ä (1 a 2) (Laternae, Baer), 3. inak normálne ako a+e (Michael)
  • ai - 1. [aį̆] (Mai), 2. vo francúzskych slovách [ę] (Defaitist) alebo [ę́] (Baisse) alebo [ẹ́] (Quai) alebo [a](príp. [aį̆])(Bataillon, Emaille), 3. v anglických slovách [ę́] (Trainer, Airbus) alebo [ẹ́] (Trainer) alebo [ęĭ] (Trainer), 4. inak normálne ako a+i (Mosaik)
  • au - 1. [aų̆] (Auto), 2. vo francúzskych slovách [ọ́] (Sauce) alebo [ọ] (Chauvinist) alebo [ǫ] (chauffieren), 3. v anglických slovách rovnako ako aw, 4. inak normálne ako a+u (Galauniform)
  • auh - [aų̆] (rauh)
  • äu - 1. [ǫį̆] (Häuser), 2. inak normálne ako ä+u (Trochäus)
  • aw (v angl. slovách) - [ǫ́] (príp. [ọ́]) (Squaw, Trawler)
  • ay - 1. [aį̆] (Bayern), 2. v anglických slovách [ęĭ](príp. [ẹ́])(Okay) alebo [ẹ] (Essay)
  • b (rovnako: bb) - 1. [b] (Baum, Hobby), 2. [p] (gelb, ebbwärts) ([p] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch)
  • c - výskyt len v cudzích slovách, v závislosti od ich pôvodu je výslovnosť [c] (Cäsar), [k] (Café), [č] (Cinquecento) alebo [s] (Cent)
  • ç - [s] (Façon) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
  • cc (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Broccoli), 2. [kc] (Vaccination), 3. [č] (Capuccino), 4. [ks] (Access, Accessoire)
  • cch (výskyt len v cudzích slovách) - 1. [k] (Gnocchi), 2. [x] (Saccharin)
  • cci (v talianskych slovách) - [č] (Boccia)
  • ch - 1. [ç] (ich), 2. [x] (hoch), 3. [k] (Fuchs, Chronik, Chemnitz) ([k] sa vyslovuje v domácich slovách pred kmeňovým s, v mnohých gréckych slovách a v istých iných prípadoch), 4. v anglických, francúzskych a španielskych slovách je v závislosti od ich pôvodu výslovnosť [š] (Chassis) alebo [č] (chartern)
  • ci (v talianskych slovách) - [č] (Ciacona)
  • ck - [k]
  • d - 1. [d] (Daumen), 2. [t] (Bad, Mädchen) ([t] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fond)
  • dd - [d]
  • ds (rovnako: dds) - [c] (du redst, Modds)
  • dsch (rovnako: ddsch) - 1. [dž] (Dschungel), 2. [č] (Lodsch, Ha(d)dsch)
  • dt - [t] (verwandt)
  • e - 1. [ẹ] (jedoch), 2. [ẹ́] (Weg) (eh [porov. h] sa v nemeckých slovách vyslovuje vždy len takto, napr. Reh), 3. [ę] (Pech), 4. [ę́] (Dessert), 5. [ə] (hassen, Koffer, unsere, Alte) ([ə] sa vyslovuje na konci mnohých domácich slov, napr. v koncovkách -en, -er, a v istých iných prípadoch), 6. nevyslovuje sa v rámci skupiny ie (podrobnosti pozri nižšie) a na konci anglických a niektorých francúzskych slov (Cape, Madame)
  • é (vo franc. slovách) - [ẹ] (Crétin) alebo [ẹ́] (Café)
  • è (rovnako: ê) (vo franc. slovách) - [ę] (Après-Ski, Crêpe) alebo [ę́] (Crème de la Crème, sans gêne)
  • ea (v anglických slovách) - [ị́] (Team) alebo [ęĭ](príp. [ẹ́]) (Steak) alebo [ę] (Readymade) alebo [ǫ̈́] (Research)
  • eau - [ọ] (Beauté) alebo [ọ́] (Plateau) (výskyt len vo francúzskych slovách)
  • ee - 1. [ẹ́] (Idee), 2. v anglických slovách [ị́] (Jeep) alebo zriedkavo [ị] (Toffee), 3. vo francúzskych slovách rovnako ako skupina ée (Dragee, Püree), 3. inak normálne ako e+e (reell)
  • ée - [ẹ] (Kanapee) alebo [ẹ́] (Dragée)(výskyt len vo francúzskych slovách)
  • ei - 1. [aį̆] (Ei), 2. inak normálne ako e+i (beirren)
  • eih - [aį̆] (Reihe)
  • er (na konci fracúzskych slov) - [ẹ́] (Diner)
  • et (na konci francúzskych slov) - [ẹ́] alebo niekedy aj [ę] (Cachet)
  • eu - 1. [ǫį̆] (heute), 2. vo francúzskych slovách [ọ̈] (pasteurisieren) alebo niekedy [ọ̈́] (Milieu), 3. inak normálne ako e+u (Linoleum, beurteilen)
  • ew (v angl. slovách) - [ụ́] (Crew) alebo [jụ́] (Newcomer)
  • ey - 1. [aį̆] (Meyer), 2. v anglických slovách [ị] (Hockey) alebo [ẹ] (Hockey, Jockey) alebo [ęĭ] (Wembley)
  • f (rovnako: ff) - [f] (auf, Waffe)
  • g - 1. [g] (Gas), 2. [k] (Weg, Magda) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. [ç] (König) ([ç] sa vyslovuje na úplnom konci slova v -ig), 4. vo francúzskych slovách v istých postaveniach [ž] (Garage), 5. v anglických a talianskych slovách v istých postaveniach [dž] (Gentry)
  • gg - 1. [g] (Schmuggler), 2. [k] (egg!, loggbar) ([k] sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. v talianskych slovách pred i [dž] (Loggien)
  • gh - 1. pred samohláskou [g] (Joghurt), 2. v anglických slovách [f] (tough) alebo sa nevyslovuje (light)
  • gi (rovnako: ggi) (v talianskych slovách) - [dž] (Ragione, Arpeggio) alebo [dži] (Giro)
  • gli (pred samohláskou v talianskych slovách) - [lj] (Intaglio)
  • gn (vo franc. alebo španielskych slovách) - [nj] (Kognac)
  • gu (pred e alebo i vo franc. alebo španielskych slovách) - [g] (Guillotine)
  • h - 1. [h-] (Haus, aha, Vehikel) ([h]- sa vyslovuje jednak na začiatku slova, jednak medzi samohláskami vo väčšine cudzích slov a jednak v citoslovciach), 2. nevyslovuje sa (du leihst [du laį̆st], Honneurs) (nevyslovuje sa v mnohých francúzskych slovách a na konci nemeckých dvojhlások [porov. eih a auh]), 3. v ostatných prípadoch sa nevyslovuje, ale súčasne predlžuje predchádzajúcu samohlásku inú než dvojhlásku (Ohr [ọ́ɐ̆])
  • i - 1. [ị] (Zitrone), 2. [ị́] (er gibt)(ih [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ihm), 3. [į] (Biss), 4. [ĭ] (Nation, Spanien, defizient), 5. v anglických slovách [aį̆] (Outsider)
  • ie - 1. [ị] (vielleicht), 2. [ị́] (die)(ieh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. ziehen), 3. [į] (Viertel), 4. v švajč. vlastných menách [iə̆] (Brienz), 5. pozri ier, 6. inak normálne ako i+e (Klient, Spanien, defizient)
  • ier (na konci francúzskych slov) - 1. [ị́ɐ̆] (Offizier), 2. [ĭẹ́] (Bankier)
  • ill (vo francúzskych slovách) - [lj] (Kanaille) alebo [j] (Tailleur)
  • j - 1. [j] (jagen), 2. vo francúzskych slovách [ž] (Jupon), v anglických slovách [dž] (Job), v španielskych slovách [x] (Don Quijote)
  • k (rovnako:kk) - [k] (kaufen, Stukkatur)
  • kq - [k] (Akquise)
  • l - 1. [l] (blau), 2. najmä v koncovke el často: [l̥] (Löffel, Kreml)
  • ll - 1. [l] (alle), 2. vo francúzskych slovách [j] (Vermillon) alebo [lj] (niekedy alternatívne [l] alebo sa na konci slova nevyslovuje) (brillant, Vanille, Emaille), 3. v španielskych slovách [lj] (Kamarilla)
  • m - 1. [m] (Mann), 2. v koncovke em často: [m̥] (großem)
  • mm - [m] (Damm)
  • n - 1. [n] (nicht), 2. v koncovke en často: [n̥] (haben), niekedy alternatívne [m̥] (haben) a [ŋ̥] (röntgen), 3. [ŋ] (Anker, Sphinx, Tangens) ([ŋ] sa vyslovuje pred vysloveným [k] a v cudzích slovách aj pred g a x), 4. v niektorých francúzskych slovách sa nevyslovuje a označuje nosovú výslovnosť predchádzajúcej samohlásky (Cousin, Accent)
  • ñ - [nj] (Doña) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
  • ng - 1. [ŋ], 2. v niektorých cudzích slovách [ŋg] (Tangens) [porov. n]
  • nn - [n]
  • o - 1. [ọ] (Poem), 2. [ọ́] (Herzog), 3. [ǫ] (Post), 4. v anglických slovách [ọ́] alebo alternatívne [ǫų̆] (Overhead)
  • ö - 1. [ọ̈] (Diözese), 2. [ọ̈́] (Behörde)(öh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. Höhe), 3. [ǫ̈] (löschen)
  • oa (v angl. slovách) - [ọ́] (prípadne [ǫų̆]) (Toast)
  • oe - 1. rovnako ako písmeno ö (1 až 3) (Goetheanum, Goethe, Foerster), 2. v niektorých vlastných menách [ọ́] (Soest, Boeing), 3. inak normálne ako o+e (Aloe)
  • öe (v koncovkách rrhö(e) a pöe) - [ọ̈́] (prípadne [ọ̈́ə]) (Diarrhöe)
  • oeu - [ọ̈́] (Coeur) (výskyt len vo franc. slovách)
  • oi - 1. [ǫį̆] (Konvoi), 2. [ọ́] (Voigt), 3. vo franc. slovách [ọ̆á] (Boudoir) alebo [ọ̆a] (Toilette), 4. inak normálne ako o+i (Heroin)
  • on - 1. [ǫ̃] (Annonce), 2. [ǫŋ] alebo [ọ́n] (Beton), 3. inak normálne ako o+n (Onkel)
  • oo - 1. [ọ́] (Boot), 2. v angl. slovách [ụ́] (Boom) alebo [ų] (Booklet) alebo [ǫ́ɐ̆] (indoor), 3. inak normálne ako o+o (Zoologie)
  • ou - 1. vo franc. slovách [ụ́] (Route) alebo [ụ] (Camouflage) alebo [ų] (Journalist), 3. v angl. slovách [aų̆] (Couch)
  • ow (v angl. slovách) - 1.[aų̆] (prípadne [ọ]) (Clown), 2. [ọ́] (Bowle, Slowfox)
  • oy - 1. v angl. slovách [ǫį̆] (Boykott), 2. vo franc. slovách [ọ̆aj] (loyal) alebo [ọj] (oktroyieren), 3. inak normálne ako o+y (Toyota)
  • p - 1. [p] (Oper), 2. na konci franc. slov sa nevyslovuje (Coup)
  • pf - [p͡f] (Kampf)
  • ph - [f] (Apokryph)
  • pp - [p] (Depp)
  • pph - [p͡f] alebo [f] (Sappho)
  • qu - 1. [kw] (Quantum), 2. vo franc. a špan. slovách [k] (Quai, Don Quijote)
  • r - 1. [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (rühren) , 2. najmä na konci slova: [ɐ] (Bauer, Kentaur), 3. najmä na konci slova: [ɐ̆] (Bier, Verlust, führt), 4. nevyslovuje sa vo franc. koncovke -er (Diner), sčasti aj -ier (Croupier)
  • rh - [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (Rhein)
  • rr (rovnako: rrh) - [ʁ] (resp. varianty, napr. [r] - pozri tabuľku vyššie) (Arrest, Katarrh)
  • s - 1. [z] (sauber), 2. [s] (aus, Slowake), 3. na začiatku slova pred p a t: [š] (Speck, Stein), 4. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fauxpas)
  • sc - 1. v talianskych slovách [š] (crescendo), 2. v latinských slovách [sc] (Scientia)
  • sch - 1. [š] (Schule), 2. v talianskych slovách [sk] (Scherzo), 3. v niektorých gréckych (prípadne latinských) slovách [sç] (Eschatologie)
  • sci (v talianskych slovách) - [š] (sciolto)
  • sh (v anglických slovách) - [š] (Finish)
  • ß - [s] (Maß)
  • ss - [s] (lassen)
  • t - 1. [t] (Traum), 2. [c] (Aktie), 3. v anglických slovách v skupine tio [š] (Promotion), v koncovke -ture [č] (Feature), 4. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Depot)
  • tch (v anglických slovách) - [č] (Match)
  • th - 1. [t] (Thron), 2. v anglických slovách podľa anglickej výslovnosti, t.j. buď θ (Commonwealth) alebo ð (Farthing)
  • ts - [c] (Rätsel)
  • tsch - [č] (Tschechoslowakei)
  • tt (rovnako: tth) - [t] (Kitt, Matthias)
  • tz - [c] (Katze)
  • u - 1. [ụ] (Ruine), 2. [ụ́] (Gruß), 3. [ų] (Hund), 4. [ụ̆] (Linguistik), 5. [w] (Quelle), 6. vo franc. slovách [ụ̈] (Kommuniqué) alebo [ụ̈́] (Coiffure) alebo [ų̈] (prípadne [ų]) (Budget, surreal) alebo [ụ̈̆] (Nuance) alebo [w] (Etui), 7. v anglických slovách [a] (Truck) alebo [ǫ̈] (Pumps)
  • ü - 1. [ụ̈] (Büro), 2. [ụ̈́] (für) (üh [porov. h] sa vyslovuje vždy len takto, napr. Mühe), 3. [ų̈] (füllen)
  • ue (vo vlastných menách) - 1. rovnako ako písmeno ü (1 až 3) (Mueller, Duesterberg), 2. [ụ́] (Buer), 3. [ụə̆] (Buess)
  • üe (v švajčiarskych slovách) - [ụ̈ə̆] (Müesli)
  • ui - 1. [ųį̆] (pfui), 2. v niektorých vlastných menách [ụ̈́] (Duisburg)
  • v - 1. [f] (Vater), 2. [w] (nervös)
  • w - 1. [w] (was), 2. [f] (Löwchen), 3. v anglických slovách [anglické w] (Wembley) alebo [ų̆] (Showdown [obe ow]) alebo sa nevyslovuje (Bowle), 4. nevyslovuje sa v nemeckých vlastných menách na -ow (Pankow)
  • wh - 1. [w] (Whisky), často alternatívne [anglické w] (Whisky), 2. v niektorých angl. slovách [h-](Who is who)
  • ww - [w] (Struwwelpeter)
  • x - 1. [ks] (Hexe), 2. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Grand Prix)
  • y - 1. [ụ̈] (Dynastie), 2. [ụ̈́] (Psyche), 3. [ų̈] (Hymne), 4. [ụ̈̆] (Zyanose), 5. rovnako ako písmeno i (1 až 3) (groggy, Schwyz, Kyffhäuser), 7. v anglických slovách [aį̆] (Flyer), 8. v niektorých cudzích slovách [j] (Canyon)
  • z - 1. [c] (Zentrum), 2. v cudzích slovách [s] (Bronze, Quiz) alebo [z] (Gaze, Zoom), 3. nevyslovuje sa na konci franc. slov (gardez!)
  • zz - 1. v talianskych slovách [c] (Skizze), 2. v anglických slovách [s] (Grizzly) alebo [z] (Jacuzzi)

Vysvetlivky:

- V hranatej zátvorke je uvedená výslovnosť pomocou slovenského prepisu (pozri vyššie). V okrúhlej zátvorke bezprostredne za touto výslovnosťou sú uvedené príklady.
- Číslovanie (1, 2...) označuje rôzne výslovnosti (jedno číslo označuje buď jeden typ výslovnosti pre určité postavenia v slove, alebo označuje všetky možné výslovnosti pre slová prevzaté z jedného cudzieho jazyka či niekoľkých cudzích jazykov)

Poznámky:

-Ako samostatné položky tu nie sú uvedené skupiny písmen, v ktorých sa h nečíta a navyše predlžuje predchádzajúcu samohlásku a/alebo v ktorých sa h proste len nečíta (napr. ah = [á] alebo [a])
-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hlásky [b], [d], [dž], [g], [j], [ʁ], [w], [z], [ž] vyslovujú neznelo resp. so zníženou znelosťou (t.j.[b-], [d-], [dž-], [g-], [j-], [ʁ-], [w-], [z-], [ž-]).
-Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hláska [p], [t], [k] vyslovujú aspirovane (t.j. [pʰ], [tʰ], [kʰ])
-S výnimkou skupiny "on" tu nie sú uvedené prípady nosových samohlások. Nosové samohlásky sa vyskytujú vo francúzskych slovách a píšu sa rovnako ako vo francúzštine, čiže takto: an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um. Vyslovujú sa niekedy rovnako a niekedy podobne ako vo francúzštine, čiže v prípade potreby je vhodné pozrieť si nejaký výklad o francúzskej výslovnosti samohlások.

Pozri ajUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • KLEINER, Stefan; KNÖBL, Ralf; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut); Institut für Deutsche Sprache. Duden, das Aussprachewörterbuch. 6.. vyd. [s.l.] : Dudenverlag, 2015. 928 s. ISBN 978-3-411-04067-4.
  • Duden (Band 6) - Aussprachewörterbuch. 3.. vyd. [s.l.] : Dudenverlag, 1990. 794 s. ISBN 978-3-411-20916-3.
  • JUNG, W. Grammatik der deutschen Sprache. 5. Aufl. Leipzig: VEB Bibl. Inst. Leipzig, 1973, S. 461-474
  • MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava:SPN, 1991, S. 7-24
  • BAER, Dieter. Der Grosse Duden (Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung : mit einem Anhang, Vorschriften für den Schriftsatz, Korrekturvorschriften, Hinweise für das Maschinenschreiben). 6.. vyd. [s.l.] : Bibliogr. Inst., 1990 (1987). 768 s. ISBN 978-3-323-00030-8.
  • PALLOVÁ, Marta. Die Einführung in die Phonetik und Phonologie. [s.l.] : Univ. Palackého, Pedagogická Fak., 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-244-2019-6.
  • ASSOCIATION, International Phonetic; PRESS, Cambridge University. Handbook of the International Phonetic Association (A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet). [s.l.] : Cambridge University Press, 1999. 204 s. ISBN 978-0-521-63751-0. (najmä kapitola German, S. 86-89)
  • KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN, 1988
  • KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Matica slovenská, 2009
  • PAVLÍK, R. Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda. In: Jazykovedný časopis, 55, 2004, č. 2, str. 87 – 109.[1]
  • HENDRICH, Josef; RADINA, Otomar; TLÁSKAL, Jaromír. Francouzská mluvnice. [s.l.] : Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 700 s. ISBN 978-80-04-26212-9.