Frico Kafenda (* 2. november 1883, Mošovce – † 3. september 1963, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg. Medzi jeho žiakov klavírnej hry a skladby patril aj slávny skladateľ Eugen Suchoň. Ďalšími významnými žiakmi v klavírnej hre boli Michal Karin, Eva Fischerová–Martvoňová, Jela Hodžová−Medvecká.

Frico Kafenda

Základné informácie
Rodné meno Fridrich Kafenda
Narodenie 2. november 1883
Mošovce
Úmrtie 3. september 1963 (79 rokov)
Bratislava
Pôsobenie dirigent, hudobný skladateľ, pedagóg
Žáner vážna hudba
Hrá na nástrojoch klavír

Životopis

upraviť

Narodil sa v rodine Fridricha Kafendu a jeho manželky Cecílie rodenej Jergovej. Po štúdiách Kafenda pôsobil v Nemecku ako dirigent, no po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko. Pokúsil sa napísať slovenskú národnú operu, ale kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny zostalo jeho dielo nedokončené. Narukoval a padol do ruského zajatia, kde skicoval budúce Sláčikové kvarteto G dur, ktoré je zobrazením jeho osobných zážitkov zo zajateckého života. Po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko a stal sa jednou z vedúcich osobností hudobného života. Bol riaditeľom a pedagógom klavírnej hry i kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave, neskôr Štátneho konzervatória vymenovali ho za lektora hudby na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučoval aj na Vysokej škole múzických umení. Zložil cyklus Tri mužské zbory (Išli hudci horou, Sedemdesiat sukieň mala. Posledná z jeho piesní je Pieseň vďaky na slová Plávku, kde vyjadruje pocity radosti nad víťazným skončením vojny. Zomrel v roku 1963 v Bratislave. Pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie.

 
Už asanovaný rodný dom Frica Kafendu na Krčméryho ulici

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frico Kafenda

Externé odkazy

upraviť