Otvoriť hlavné menu
Grécka osobná loď
Starogrécka bojová loď
Grécky magnát Aristotelis Onasis

Toto je článok o lodiarstve (obchodnom aj vojenskom) v Grécku a medzi Grékmi. Gréci sú svojim lodiarstvom známi už od staroveku a dodnes kontrolujú veľkú časť svetového lodiarskeho priemyslu.

Obsah

StarovekUpraviť

Na území dnešného Grécka sa v dobe bronzovej rozprestierala minojská a mykénska kultúra, ktorej nositelia udržiavali pomocou lodí bohaté obchodné kontakty po celom východnom stredomorí. V archaickom a klasickom období Gréci kolonizovali veľkú časť Stredomoria a s kolóniami ktoré založili od Španielska cez Sicíliu až k Čiernemu moru, udržiavali obchodný kontakt práve loďstvom. Do Grécka bolo dovážané hlavne obilie, do vzdialených krajín hlavne grécke luxusné výrobky. Aj práve vďaka takémuto ďalekosiahlemu obchodnému vplyvu mohla grécka kultúra napredovať. Grécke obchodné lode dominovali Stredomoriu aj v rímskom období, čo spomínajú aj Rimania.

Byzancia a Osmanská dobaUpraviť

Byzantská ríša bola významným stredovekým gréckym štátom, ktorý si udržiaval staré rímske obchodné spoje. Tak napríklad nájdeme stopy po gréckych obchodných lodiach z raného stredoveku až v Británii, kde sa grécki obchodníci plavili. Gréci si výsadu vplyvného obchodníckeho národa a teda aj lodiarov udržali aj počas osmanskej nadvlády po páde Byzancie v roku 1453. Vďaka vládnym nariadeniam mohli len grécki lodiari vyvážať obchodné komodity von z Osmanskej ríše. Najviac sa gréckemu lodiarstvu darilo od 18. storočia, kedy tento obchod podporovali bohatí grécki konštantinopolskí aristokrati, tzv. fanarioti, ktorých mnohí členovia boli tiež z lodiarskych rodín. Najvýznamnejšie územia gréckych lodiarov boli prístavné mestá a ostrovy, ako Galaxidi, Mesolongi, Patra, Arta, Preveza, Nafplio, Atény v pevninskom Grécku a ostrovy Chios, Korfu, Psara, Ydra, Poros, Spetses, Kasos, Syros či Mykonos. Významné bolo aj maloázijské veľkomesto Smyrna. Grécke lode obchodovali s celou Európou a fakticky ovládali obchod v Stredozemnom a Čiernom mory. Tak vznikali grécke obchodné spolky vo významných európskych prístavoch, ako Ancona, Trieste, Londýn a Odesa. Grécki lodiari však nemohli používať nejakú vlastnú národnú vlajku, preto sa často plavili pod ruskými vlajkami. Po vypuknutí Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821 sa významní lodiari ako Konstantinos Kanaris, Andreas Vokos Miaulis, či legendárna kapitánka Laskarina Bubulina zaslúžili o porážku osmanských flotíl a teda aj o úspešný priebeh povstania. Počas tejto vojny Turci zmasakrovali mnoho civilného obyvateľstva bohatého ostrova Chios, ktorý ovládali bohatí lodiari. Mnohí z nich následne utiekli do Marseille a do Londýna, kde založili prosperujúce lodiarske firmy.

Od dvadsiateho storočiaUpraviť

 
Grécky obchodný tanker

Po vzniku a stabilizácií hraníc Gréckeho štátu sa tu usadilo mnoho z významných lodiarskych magnátov a založili skutočné rodinné dynastie. Lode týchto magnátov pomáhali s prepravou nákladov spojencov v II. sv. vojne. V tejto dobe sa etablovali firmy mnohých magnátov, ktoré dodnes ovládajú svetový lodiarsky obchod, ako napr. Stavros Niarchos, Stavros Livanos, Jannis Latsis a najznámejším sa stal Aristotelis Onasis, vtedy najbohatší človek sveta, ktorý ovládol prevoz celej zahraničnej ropy do USA.

V súčasnosti je podiel gréckych obchodných lodí na svetovom trhu veľmi veľký a grécke spoločnosti sú na samom vrchole najdôležitejších sto lodných spoločností. Najdôležitejšie lodiarske spoločnosti vlastnia Gréci John Angelicoussis a George Economou. Grécky lodiarsky priemysel disponuje až 22,5 % všetkými svetovými tankermi a 16,8 % ostatnými obchodnými loďami. Lodiarsky priemysel patrí v Grécku medzi najdôležitejšie odvetvia štátneho priemyslu a zamestnáva cez 150 000 osôb. Napriek všeobecnej ekonomickej kríze, ktorá práve Grécko tvrdo zasiahla, sú paradoxne grécke lodiarske firmy a celkovo grécky lodný priemysel najmenej krízou zasiahnuté z ostatných európskych lodných veľmocí, ako je Taliansko, Nemecko, či škandinávske krajiny. Podľa štatistiky pre industry newspapers grécke lodiarske spoločnosti v prvej polovici roka 2013 minuli 3,8 bilióna dolárov na nákup tankerov. Grécko tiež vyrába rôzne značky lodí a disponuje jednou z najväčších bojových flotíl v Európe.

ZdrojeUpraviť