Otvoriť hlavné menu

Hluchota (lat. surditas) je porucha až strata sluchu, ktorá sťažuje alebo znemožňuje príjem zvukových informácií.

Delenie porúch sluchuUpraviť

Prevodná porucha sluchuUpraviť

Prevodná porucha sluchu vzniká na ceste medzi vonkajším zvukovodom k strednému uchu. Ide o kvantitatívnu poruchu, záleží na hladine hluku. Tiché zvuky nie sú zaznamenané. Lepšie sú vnímané vysoké tóny než nízke. Väčšinou ide o ľahšie poruchy, ktoré sa kompenzujú naslúchadlom.

Percepčná porucha sluchuUpraviť

Percepčná porucha sluchu je porucha vnútorného ucha. Pri tejto poruche je zlé rozpoznávanie obsahu reči. Horšie sú vnímané vysoké tóny. Ide o ťažké poruchy sluchu, ktoré sa dajú čiastočne kompenzovať naslúchadlom (zosilniť zvuk), ale porozumenie reči je ťažké. Naslúchadlo nie je dostatočnou kompenzáciou, pomôcť môžu doplnkové kompenzačné pomôcky, ktoré „približujú“ zvuk a tak čiastočne pomáhajú zrozumiteľnosti ľudskej reči. Sú to napr. tzv. viacsmerové mikrofóny. Postihnutý s percepčnou poruchou je nútený konfrontovať počuté s textom a preto je uňho dôležitá kombinácia zrakového vnemu. Pri kombinovanej poruche (zrak – sluch) je u postihnutého značne obmedzená schopnosť uplatnenia sa v živote.

Centrálna porucha sluchuUpraviť

Ide o poškodenie prijímania zvukových informácií na úrovni sluchového nervu alebo mozgu. Prejavy sú obdobné ako pri percepčnej poruche.

Príčiny hluchotyUpraviť

Príčinami môžu byť vrodené ochorenia, vplyv tzv. ototoxických látok a liekov (napríklad streptomycín), barotrauma, zápaly ucha alebo náhle cievne príhody vnútorného ucha, fyzické trauma (poškodenie ucha alebo príslušnej mozgovej oblasti) a v neposlednej rade aj nadmerné vystavovanie sa hluku.