Hošťanka

	Hošťanka
	vrch
Štát	Česko
Región	Kraj Vysočina
Okres	Třebíč
Pohorie	Jevišovická pahorkatina
Nadmorská výška	573 m n. m. ;
Geologické zloženie	turmalin-muskovitický granit
	Geografický portál

	Hošťanka
	prírodná rezervácia
	Chránené jedle biele
Štát	Česko
Región	Kraj Vysočina
Okres	Třebíč
Lokalita	Výčapy
Nadmorská výška	487 - 573 m n. m.
Súradnice	49°9′56″S 15°52′19″V / 49,16556°S 15,87194°V
Rozloha	54,145 ha
Vznik	25. máj 1996
- Vyhlásil	Okresný úrad Třebíč
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	1820
	Hošťanka Poloha na mape Česka
	Wikimedia Commons: Hošťanka
	Webová stránka: BioLib.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°9′56″S 15°52′19″V / 49,16556°S 15,87194°V

Hošťanka je prírodná rezervácia na hranici medzi mestom Třebíč (časť Slavice) a obcou Výčapy. Zahŕňa vrchol a časť svahov rovnomenného 573 metrov vysokého vrchu.

Umiestnenie upraviť

Hošťanka sa nachádza takmer celá (bez asi len 1,5 ha) v katastri obce Výčapy. Do katastrálneho územia Slavíc zasahuje svojím východným cípom dosahujúcim cestu II/360. Stredom rezervácie je kopec Hošťanka merajúci 573,3 m n. m.. Nadmorská výška začína na 487 m n. m..

Celková výmera rezervácie dosahuje 54 ha.

Geologickým podkladom je turmalín-muskovitický granit (Třebíčský masiv).

Ochrana upraviť

Predmetom ochrany je rôznoveký lesný porast s dominujúcou autochtónnou jedľou bielou,^[2] potenciálne vhodný genetický materiál.

Popri jedli bielej v rezervácii oi. nájdeme buk lesný, v podraste potom lykovec jedovatý (Daphne mezereum), veternicu hájnu (Anemone nemorosa), pľúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), pečeňovník trojlaločný (Anemone hepatica), bažanku trvácu (Mercurialis perennis) a cyklámen purpurový (Cyclamen purpurascens).

Jedľové porasty pochádzajú z prirodzeného zmladenia z prvej polovice 20. storočia. Pestujú sa maloplošným spôsobom s dlhou obnovnou dobou. V roku 2000 bola rezervácia oplotená, aby sa zabezpečila ochrana pred zverou.