Husľový koncert

Husľový koncert je dielo z oblasti klasickej hudby. Je určené pre sólové husle, ktoré doprevádza symfonický orchester alebo menšie hudobné teleso. Zvyčajne má zachovanú typickú formu koncertu, to znamená tri vety, z ktorých prvá a tretia sú v rýchlejšom tempe a stredná v pomalom. Hlavne v 20. storočí však bola štruktúra husľového koncertu rôzne modifikovaná a vznikli i štvorveté koncerty, a koncerty s vetami spojenými do väčších celkov. Vzájomné postavenie sólového nástroja a orchestru môže byť rôzne. Niektoré diela sú založené na výraznom a virtuóznom husľovom parte, ako napríklad Čajkovského koncert, iné sú komponované skôr v symfonickom duchu s vyrovnanejším sólovým a orchestrálnym partom, ako napríklad Brahmsov koncert.

História

História husľového koncertu siaha už do obdobia baroka, z ktorého sa zachovalo napríklad množstvo Vivaldiho husľových koncertov. Husle ako výrazný a obľúbený sólový nástroj nestratili svoju popularitu ani v klasicizme. Zlatý vek husľových koncertov však prišiel až v romantizme, bohužiaľ často išlo o prázdne diela určené pre predvádzanie virtuózov. Tieto koncerty sa však na repertoári nezachovali. V 20. storočí priniesli niektoré inovácie do husľového koncertu a husľovej hry napríklad Bartók a ďalší skladatelia.

Významné husľové koncerty

Najznámejšími husľovými koncertami sú koncerty Beethovena, Mendelssohna-Bártholdyho, Brahmsa, Čajkovského a Sibelia. Tieto diela tvoria ťažisko husľového repertoáru.