Incident Laconia bola udalosť, ktorá sa uskutočnila v polovici septembra 1942 počas druhej svetovej vojny, po tom ako pred západným africkým pobrežím v Atlantickom oceáne medzi ostrovom Ascension a Libériou, nemecká ponorka U-156, vedená korvetným kapitánom W. Hartensteinom 12. septembra 1942 torpédovala pasažiersku loď RMS Laconia, ktorá prevážala asi 80 civilistov, 268 britských vojakov a okolo 1800 talianskych vojnových zajatcov, ktorých strážilo 160 poľských vojakov.

RMS Laconia

Priebeh incidentu

upraviť

Pri torpédovom útoku nemeckej ponorky U-156 na anglickú loď RMS Laconia bolo výbuchom usmrtených asi 450 talianskych zajatcov a zničená časť záchranných člnov. Po tom ako posádka ponorky pri obhliadke potápajúcej sa lode začula na hladine talianske hlasy, rozhodla sa talianskym stroskotancom pomôcť, pretože Nemecko a Taliansko boli v tom čase spojencami. Nemecká ponorka okamžite zvolala záchrannú operáciu, do ktorej sa zapojili aj ďalšie nemecké ponorky. Ponorky so zachránenými stroskotancami smerujúce po dokončení záchranných akcií k dohovorenému miestu stretnutia s francúzskymi loďami, ktoré mali prevziať stroskotancov, boli napadnuté spojeneckým bombardérom B-24 Liberator. Lietadlo na ponorku zaútočilo aj napriek tomu, že na hornej palube U-156 sa dalo jednoznačne rozpoznať okolo 180 stroskotancov, na ponorke mali vyvesené zástavy s červeným krížom (ale takýto symbol nebol zaužívaný ani rešpektovaný) a ponorky za sebou ťahali niekoľko záchranných člnov. Ponorka bola nakoniec nútená sa pred útokom skryť a potopiť sa pod vodu, čím bolo niekoľko stoviek stroskotancov na hornej palube odsúdených na istú smrť.

Rozkaz Laconia

upraviť

Incident vplýval na vojnové nemecké námorníctvo (Kriegsmarine). Admirál a vtedajší veliteľ nemeckého vojnového námorníctva Karl Dönitz, ktorý bol po vojne na Norimberskom procese odsúdený na 10 rokov za zločiny proti mieru, za porušovanie ľudských práv, plánovanie a vedenie agresívnej vojny, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti (ale v bode Rozkaz Laconia oslobodený) takzvaným Rozkazom Laconia (Laconia-Befehl) výslovne posádkam ponoriek zakázal poskytovať pomoc civilným stroskotacom. V rozkaze admirál Dönitz uviedol, že všetci si musia uvedomiť, že cieľom nie je len potopenie lode, ale i zničenie ich posádok. Vyzval k tvrdosti a nemilosrdnosti. V praxi tento rozkaz (s malými výnimkami) kapitáni príliš nerešpektovali. Vychádzali z dlhodobej námorníckej tradície, ktorá zaväzovala poskytovať pomoc stroskotancom.[chýba zdroj]

Doslovné znenie rozkazu

upraviť
  1. Jegliche Rettungsversuche von Angehörigen versenkter Schiffe, also auch das Auffischen Schwimmender und Anbordgabe auf Rettungsboote, Aufrichten gekenterter Rettungsboote, Abgabe von Nahrungsmitteln und Wasser haben zu unterbleiben. Rettung widerspricht den primitivsten Forderungen der Kriegsführung nach Vernichtung feindlicher Schiffe und deren Besatzungen.
  2. Die Befehle über das Mitbringen von Kapitänen und Chefingenieuren bleiben bestehen.
  3. Schiffbrüchige nur dann retten, wenn ihre Aussagen für das Boot von Wichtigkeit sind.
  4. Bleibt hart. Denkt daran, daß der Gegner bei seinen Bombenangriffen auf deutsche Städte keine Rücksicht auf Frauen und Kinder nimmt!
  1. Akékoľvek pokusy o pomoc príslušníkom potopených lodí, teda aj záchrana plávajúcich a naloďovanie na záchrané člny, narovnávanie prevrátených záchraných člnov, zásobovanie potravinami a vodou sa nebudú vykonávať. Záchrana po zničení nepriateľských lodí a posádok odporuje najprimitívnejším požiadavkám vedenia vojny.
  2. Rozkazy o prinesení kapitánov a šéfinžinierov so sebou ostávajú v platnosti.
  3. Stroskotancov zachraňovať len vtedy, ak sú pre ponorku ich výpovede dôležité.
  4. Ostante tvrdí. Myslite nato, že nepriateľ pri bombových náletoch na nemecké mestá neberie ohľad na ženy a deti!

Pozri aj

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laconia incident na anglickej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Laconia-Befehl na nemeckej Wikipédii.