Intel 4004
Intel 4004 bol prvý mikroprocesor od firmy Intel uvedený v roku 1971, bežal na frekvencii okolo od 100 kHz do 740 kHz, mal 16 pinov a 2300 tranzistorov. V roku 1974 vyšla na trh jeho vylepšená verzia Intel 4040.
Marcian „ Ted“ Hoff, ktorý nebol konštruktérom čipu, prispel k architektonickému návrhu pre MCS – 4 v roku 1969, ale nezúčastňoval sa na jeho vývoji a konštrukcii. Konštrukcia začala neskôr v apríli 1970, keď Federico Faggin, fyzik narodený v Taliansku, sa pripojil k Intelu ako projektový vedúci a dizajnér radu MCS- 4. Faggin bol prvým konštruktérom čipu, ktorý uspel v integrácii CPU do samostatného čipu. Svetovo prvý mikroprocesor v 1970 – 1971. Intel si najal Faggina z Fairchildu, kde vyvinul originálnu technológiu kremíkového hradla (technológia, ktorá umožnila získať mikroprocesor) v 1968 a tak isto vytvoril prvý komerčný integrovaný obvod použitím technológie kremíkového hradla: Fairchild 3708. V Inteli Faggin vytvoril novú konštrukčnú metodológiu navrhovania v kremíkovom hradle, ktorá doteraz neexistovala a prispela mnohými zásadnými objavmi, ktoré umožnili tvorbu prvého mikroprocesoru v jednom čipe. Masatoshi Shima, softvérový dizajnér a dizajnér logiky z Busicomu, bez predchádzajúcich skúseností s vývojom čipu, asistoval Fagginovi vo vývoji MCS – 4 a neskôr sa k nemu pripojil v Zilogu, prvej spoločnosti exkluzívne zameranej na mikroprocesory, založenej Federicom Fagginom a Ralphom Ungermannom koncom roku 1974. Faggin a Shima vytvorili spoločne mikroprocesor Z80, ktorý sa dodnes vyrába.