Internacionalizácia potrieb

Internacionalizácia potrieb je jav spočívajúci vo vyrovnávaní a zjednocovaní potrieb v celosvetovom meradle, najmä vo väčšine hospodársky vyspelých štátov, ktorý je príznačný pre obdobie vedecko-technickej revolúcie[1] prebiehajúcej od 40. – 50. rokov 20. storočia.[2] Je dôsledkom globalizácie a skutočnosti, že internacionalizácia výroby ako aj rozvoj vedy a techniky, telekomunikačných a dopravných sietí umožnili ľuďom poznávať a napodobňovať život v iných častiach sveta. Univerzálnosť potrieb je súčasťou globálneho životného štýlu.[3]

Referencie upraviť

  1. Cinkl, Jiří at al., ed. (1986), „internacionalizace potřeb“, Encyklopedie zahraničního obchodu (2., upr. a dopl. vyd.), Praha; Bratislava: SNLT; Alfa, str. 236 
  2. Gvišiani, D. M.; Mikulinskij, S. R. (1974), „naučno-techničeskaja revoľucija“, Boľšaja sovetskaja enciklopedia, [Veľká sovietska encyklopédia], 17 (Moršin – Nikiš), Moskva: Sovetskaja enciklopedija, OCLC 490596853 
  3. Michník, Lubomír (1995), „internacionalizácia potrieb“, Ekonomická encyklopédia : Slovník A – Ž (1. vyd.), Bratislava: Sprint, str. 252, ISBN 8096712225