Irena Čubírková

Československá sériová vrahyňa, jej meno je v oboch nástupníckych štátoch synonymom bezcitnej a krutej ženy.

Irena Čubírková, rodená Srncová (* 15. marec 1923, Vrádište – † 28. september 1966, Praha) bola česko-slovenská vrahyňa, ktorá najprv 10. októbra 1951 v Trutnove s pomocou svojho milenca Václava Bernarta a jeho manželky (ktorej nahovorili, že ju Čubírek týra) zavraždila svojho manžela a zinscenovala to ako nehodu. O 13 rokov neskôr 7. decembra 1964 zavraždila v slovenskej obci Boleráz svojho druha Ambróza Ščepku (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz). Popravili ju 28. septembra 1966 v Prahe na Pankráci obesením.[1] Bola matkou siedmich detí (štyri deti mala s manželom a tri deti so svojím druhom).[chýba zdroj]

Irena Čubírková
česko-slovenská vrahyňa
Rod. menoSrncová
Narodenie15. marec 1923
Vrádište, ČSR
Úmrtie28. september 1966 (43 rokov)
Praha, ČSSR

Vražda Jána Čubírku upraviť

V roku 1951 žili Čubírkovci v Trutnove v severovýchodných Čechách. Irena Čubírková svojho manžela podvádzala a on to zistil a o nevere získal aj dôkaz. Rozhodla sa, že ho zabije a do vraždy zasvätila aj svojho suseda a zároveň milenca Václava Bernarta a jeho manželku, ktorej nahovorili, že Čubírek si neveru vymyslel, aby Čubírkovú mohol týrať.

Prvý pokus o vraždu nevyšiel, keď sa ho Čubírková pokúsila otráviť liekom na ženské problémy („Fluocit“), no ten naňho neúčinkoval.

Úspešný bol až pokus z 10. októbra 1951. Ján Čubírek bol na PN a voľný čas trávil lakovaním nábytku. Aby nábytok rýchlejšie uschol, rozhodol sa zniesť z povaly staré kachle, dokonca si u suseda bol pýtať komínové rúry, čo neskôr podporilo Čubírkovej alibi. Tá mu do alkoholu zamiešala lieky na spanie, ktoré zaúčinkovali. Potom zavolala Bernarta, ktorý mu rozbil hlavu, čím ho usmrtil. Zavliekli ho spolu s Bernartovou manželkou pod schody, a Čubírková zvrhla naňho kachle. Keď bolo všetko upratané, poslala svoju 9 ročnú dcéru zobudiť otca a tá ho objavila pod schodmi. Privolaná polícia konštatovala smrť nešťastnou náhodou. Bernart sa potom k Čubírkovej nasťahoval, no tá ho vyhnala.

Vražda Ambróza Ščepku upraviť

Po vražde svojho manžela žila v Trutnove až do roku 1959, kedy sa so svojim novým druhom Ambrózom Ščepkom presťahovala na majer Políčko v obci Boleráz na Slovensku. Čubírková bola vtedy pôvabná žena.[2] V Trutnove chodila cvičiť do Sokola a k štyrom deťom si najímala opatrovateľku. Tvrdila, že jej muž zahynul náhodou, keď sťahoval kachle.[2] Ščepka bol od nej o tri roky mladší. Spoločne sa presťahovali na Slovensko. Ščepka (zamestnanec JRD) k nej bol údajne často hrubý a navyše alkoholik. Pokiaľ v Trutnove žila ako domáca pani, v Bolerázi bola na majeri a starala sa o zvieratá (prasce). Po 5 rokoch súžitia a troch (alebo štyroch[3]) deťoch so Ščepkom sa 7. decembra 1964 rozhodla túto situáciu vyriešiť opäť „po svojom“. Ščepka mal meniny a tak sa od rána opíjal, až napokon spadol zo stoličky a zaspal. Čubírková ho niekoľkokrát udrela tupou stranou sekery do hlavy, čím ho zabila, následne hlavu pomocou sekery, sekáčiku na mäso a noža oddelila od zvyšku tela. Telo bez hlavy sama vložila do pece na chlieb, aby ho spálila. Na ďalší deň bol oheň vyhasnutý a telo nespálené. Znovu založila oheň a celkovo manžela pálila 35 hodín. Preosiaty popol potom vysypala na príjazdovú cestu. Ďalšie nespálené kosti vysypala z mosta do potoka (most v smere na Smolenice miestni dodnes volajú „Čubírkovej most“) a kosti zahrabala v chlieve. Od susedov si požičala nákupnú tašku,[4] do ktorej dala hlavu a prikryla ich montérkami a išla na MNV Boleráz, kde nahlásila Ščepkovo zmiznutie.[chýba zdroj] V Smoleniciach nasadla na vlak do Trnavy, ale hlavy sa jej nepodarilo zbaviť. Na konečnej v Trnave hlavu pohodila za dvere na toalete osobného vlaku, ktorý potom odchádzal do Bratislavy. 9. decembra 1964 ešte pred pred zastavením na stanici Pezinok (medzi obcami Cífer a Báhoň[4]) našli sprievodcovia vlaku hlavu a rozbehlo sa vyšetrovanie.

Vyšetrovanie upraviť

Bolo zistené, že zo všetkých 287 osôb, ktoré vlakom cestovali, žiadny z cestujúcich nepodal žiadne konkrétne údaje o páchateľovi alebo obeti. Pritom bolo nepochybné, že hlava bola do vlaku vnesená v priebehu jazdy tohto vlaku. Pri prehliadke celej železničnej trate sa nenašlo žiadne telo alebo časti tela, ale ani žiadne stopy. Prípad sa skomplikoval nálezom zakrvavených montérok v nákladnom vlaku vypraveného v ten istý deň z Bratislavy do Budapešti. Na druhý deň (10. decembra 1964) kriminalisti narazili na nahláseného nezvestného Ambróza Ščepku, bytom Boleráz v okrese Trnava. Stratenie tohto muža nahlásila polícii v Trnave jeho družka - Irena Čubírková.[3] Porovnaním posledných fotografií živého Ambróz Ščepka s fotografiou s nájdenou hlavou, vyhotovenú na súdnom lekárstve bola zistená jeho totožnosť. Čubírková bola zatknutá a predvedená. Pretože Čubírková po otázkach kriminalistov okolo zmiznutia Ščepku a jej vzťahu k nemu začala byť neistá, nervózna a budila dojem, že niečo tají, bola vykonaná v jej byte domová prehliadka.[5] Počas domovej prehliadky vyšetrovateľ náhodou objavili podozrivo teplú chlebovú pec, napriek tomu, že sa v nej chlieb vraj nikdy nepiekol. Potom našli na ceste kosti, u ktorých bol potvrdený ľudský pôvod. Čubírková sa pod ťarchou dôkazov priznala. Následne boli nájdené a vykopané aj ostatné Ščepkove pozostatky zakopané v chlieve. Ako dôvod brutálnej vraždy uviedla, že Ščepka sa jej vyhrážal, že ju zabije, odreže jej hlavu a hodí ju do záchoda. Takmer na záver vyšetrovania vraždy Ščepku sa zistilo, že pred 13 rokmi Ján Čubírek zomrel pri sťahovaní kachlí, ktoré na neho spadli za veľmi podobných podozrivých okolností.[1]

Hrob Jána Čubírka bol otvorený, telo exhumované a oneskorene bola vykonaná podrobná prehliadka jeho pozostatkov. Prehliadka preukázala, že zranenie, ktoré Čubírka utrpel, nemohli za žiadnych okolností spôsobiť padajúce kachle. Čubírková sa nakoniec priznala aj k vražde svojho manžela.

Čubírková bola odsúdená za dvojnásobnú vraždu na trest smrti obesením vo veku 43 rokov. Jej žiadosť o milosť bola zamietnutá 28. septembra 1966 a v rovnaký deň ju v Prahe na Pankráci obesili. Bernart bol odsúdený na 15 rokov väzenia a Bernartová strávila 4 mesiace vo vyšetrovacej väzbe potom bolo stíhanie zastavené.

Fenomén Čubírková upraviť

  • Čubírková sa narodila v roku 1923. Matka jej zomrela v mladom veku a otec, alkoholik, ju dal do sirotinca. Ako dievča ju dali do pracovného tábora v Nemecku. Tam sa zoznámila s Janom Čubírkom. Keď ako 17 ročná získala svojprávnosť vydala sa za neho, porodila deti a po vojne sa usadili v českom Trutnove. Po smrti Čubírku a presťahovaní na Slovensko potom žila 12 rokov so Ščepkom. Aj s ním mala viacero (3 až 4) deti a v Bolerázi stavali dom.[3] Modrooká Čubírková aj po mnohých deťoch, vyzerala vo veku 43 rokov pred súdom ako stelesnenie slabosti a nevinnosti.[4] „Bola veľmi príjemná a zhovorčivá až ľahkomyselná, opisovali ju ako veľmi krehké a zraniteľné stvorenie.“[2]
  • Celú československú verejnosť vtedy vzrušil nález ľudskej hlavy na toalete vlaku smerujúceho z Trnavy do Bratislavy v decembri 1964. Pred súdom v máji 1966 vystupovala sebaisto a najprv vraždu Čubírku popierala. 31. mája 1966 v deň vynesenia rozsudku sa pred budovou budovou Krajského súdu v Bratislave zhromaždilo množstvo ľudí.[6] Čubírková bola len treťou ženou, ktorá bola v Československu po roku 1918 popravená za kriminálne skutky.[5]
  • Miestne oddelenie ŠtB v Trutnove viedlo k osobe Ireny Čubírkovej bez dátumu narodenia zväzok pod registračným číslom 1866 s krycím menom „Zuzanka“. V júni 1964 bol zväzok podľa českého archívu zničený a nezostala po ňom žiadna stopa.[7]
  • Hrob Ambróza Ščepku na cintoríne v Bolerázi obsahuje len hlavu.[3]
  • "Film Čubírková", ktorý sa začal nakrúcať v roku 2010, nebol doteraz dokončený.[7]

Referencie upraviť

  1. a b BURČÍK, Matúš. Príbeh najznámejšej slovenskej vrahyne má päťdesiatku. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-08-18. Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 1335-4418.
  2. a b c V peci nepiekla chlieb, ale druha. Beštia Čubírková bola pôvabná žena [online]. Pravda.sk, 2009-03-01, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
  3. a b c d Rozrezala muža a hlavu nechala vo vlaku. Prípad Čubírková šokuje aj po rokoch. Pripravili herec Martin Kaprálik a psychologička Sylvia Dančiaková. [online]. Rádio Expres, 2021-03-25, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  4. a b c Najväčšie kriminálne prípady Slovenska : Irena Čubírková (1923 - 1966). - NKPS : Irena Čubírková (2/2) [online]. mojevideo.sk, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  5. a b Irena Čubírková [online]. kriminalistika.eu, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  6. TERAZ.SK. UNIKÁTNE FOTKY: Beštiálnu vrahyňu Irenu Čubírkovú odsudzujú na smrť [online]. TERAZ.sk, 2016-05-31, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  7. a b MATÚŠ, BURČÍK. Film o vrahyni Čubírkovej bol odsúdený na smrť [online]. domov.sme.sk, 18. aug. 2016, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irena Čubírková na českej Wikipédii.