Italo Briano

Italo Briano (* 7. január 1901, Savona, Talianske kráľovstvo – † 2. december 1985, Miláno, Taliansko) bol taliansky vydavateľ, publicista a popularizátor vedy.

Italo Briano
taliansky vydavateľ, publicista a popularizátor vedy
Pseudonym	Ranio Lobita
Narodenie	07.01.19017. január 1901 Savona, Talianske kráľovstvo
Úmrtie	2. december 1985 (84 rokov) Miláno, Taliansko
Deti	Renato
Taliansky portál  Biografický portál

Životopis

Italo Briano sa narodil v talianskej Savone 7. marca 1901 otcovi, ktorý bol rušňovodičom talianskych štátnych železníc FS (tal. Ferrovie dello Stato), ktorý v ňom prebudil lásku a vášeň pre železnice. Už ako 16-ročný nastúpil na železnice a bol prijatý na sekretariát oddelenia skúšok lokomotív v Savone. Po niekoľkých rokoch získal kvalifikáciu manažéra a odišiel slúžiť najprv na niektorých staniciach v severnom Taliansku, potom sa presťahoval na Istriu, ktorá bola v tých rokoch ešte talianskou, a nakoniec skončil na staniciach v janovskom železničnom uzle. Okrem toho sa samovzdelával a v roku 1933 promoval ako účtovník a potom v roku 1939 s plným počtom bodov z ekonómie a obchodu na univerzite v Janove. Po odchode zo železníc v roku 1942 sa s veľkým nadšením venoval publikačnej činnosti, založil vlastné vydavateľstvo „Italo Briano“, spočiatku špecializované na vydávanie vysokoškolských textov a príručiek. V roku 1951 založil časopis ITALMODEL, prvú taliansku publikáciu zaoberajúcu sa „modelovými železnicami“, neologizmom, ktorý sám vytvoril, aby definoval železničné modelovanie. Pre túto svoju bytosť, ktorej bol do roku 1974 redaktorom a riaditeľom, napísal množstvo článkov o šírení železníc a modelárskych technikách, ktoré niekedy podpisoval pseudonymom Ranio Lobita, jednoduchým anagramom vlastného mena.

Prínos pre železničné modelárstvo

19. júla 1953 v Janove založil taliansku asociáciu železničných modelárov - FIMF (tal. La Federazione Italiana Modellisti Ferroviari ed Amatori di Ferrovia). Taktiež bol spoluzakladateľom európskej organizácie železničných modelárov MOROP. Tým mal zásadný prínos pre talianske ako aj svetové železničné modelárstvo.

Publikačná činnosť

Medzi jeho významné diela patrí Príručka železničného modelára (tal. Manuale del Fermodellista), objemom 300 strán a vyše 300 ilustráciami, ktoré podľa inzerátu na Italmodel „vyčerpávajúco pojednávajú o všetkých odvetviach železničných znalostí. Je autorom samotného talianskeho pojmu železničné modelárstvo (tal. fermomodellismo). Nemenej zaujímavé sú aj iné publikácie ako Elektrina v modeloch (v originále L'ELETTRICITA' NEI PLASTICI) alebo Stavebná úprava modelov, (v originále Edilizia modellistica per plastici) kde učil, ako vytvoriť všetky najcharakteristickejšie typy staníc, kabín, domov, budov a priemyselných budov veľmi často s použitím nekvalitných materiálov, ako je jednoduchá lepenka. Na propagáciu železničného modelárstva prevzal pod názvom Modelprodotti zastúpenie rôznych firiem vyrábajúcich zariadenia a materiály pre modelárstvo a pod značkou Modelcarta vyrábal a predával kartónové modely. Po dohode s importérom Rokal, priekopníkom mierky TT, presadzoval tvorbu špeciálnych modelov pre taliansky trh.. Publikoval knihy popisujúce série parných rušňov a nákladných vozňov v Taliansku, pričom kládol dôraz na detail a tak ku každému jednotlivému vozidlu bola pridaná jedna alebo viac fotografií, schematický nákres s tromi alebo aj viacerými pohľadmi a list s charakteristikou, historickými údajmi a technikou. Po tom, čo v roku 1974 prenechal vedenie časopisu Italmodel Enricovi Milanovi, plne sa koncentroval na písanie monumentálnej knihy Dejiny železníc v Taliansku v troch zväzkoch, ktoré vydal Cavallotti v roku 1977.

Osobný život

Jeho život poznačila tragická vražda jeho syna Renata Červenými brigádami 12. novembra 1980 v milánskom metre. Táto udalosť ho veľmi poznačila, pričom sa z nej nedokázal spamätať do svojej smrti 2. decembra 1985, kedy zomrel vo svojom dome v Miláne.