Ján Sturmayr
Ján Sturmayr (* 31. júl 1912, Mošovce – † 25. október 2006, Bratislava) bol slovenský architekt.
Životopis upraviť
Narodil sa ako štvrté dieťa v rodine Jána Sturmayra, správcu mošovských rybníkov v službách baróna Révaya, a jeho manželky Márie rodenej Kosínovej.
V rokoch 1932-1937 študoval architektúru na Fakulte architektury a pozemního stavitelství Českého vysokého učení technického v Prahe, kde ho ovplyvnil predovšetkým prof. Mendl, u ktorého robil ročníkové projekty. Rok pred rozpadom republiky prerušil štúdium, aby tak mohol pracovať a zarobiť si na dokončenie štúdia. V roku 1938 spolupracuje na výstave Pražské baroko, v r. 1939 je členom kolektívu, ktorý v budove UMPRUM v Prahe uskutočnil výstavu Za novú architektúru. Po násilnom uzatvorení českých vysokých škôl odmietol ponuku pokračovať v štúdiu na nemeckom VUT a vrátil sa na Slovensko. V rokoch 1942-1951 absolvoval stavebnú prax, ktorú ukončil vo funkcii riaditeľa expozitúry Československých stavebných závodov n. p. v Považskej Bystrici. K štúdiu sa viac nevrátil - od r. 1951 až do odchodu do dôchodku pracoval v rôznych funkciách v Stavoprojekte Bratislava. Svoje tvorivé úsilie koncentroval takmer výlučne na dve polohy: Bratislava a Vysoké Tatry.
Architekt Ján Sturmayr je spolu s manželkou Irenou pochovaný na cintoríne v Námestove. [1]
Dielo upraviť
V Bratislave vyprojektoval a realizoval o. i. Práčovňu a chemickú čistiareň mesta Bratislavy (1953-1959), úpravu dunajského nábrežia (úsek od mosta SNP po Lanfranconi) a z predstavy novej ZOO územný plán (1962), časť infraštruktúry, ale najmä expozíciu zubra európskeho (1978).
Vo Vysokých Tatrách vypracoval podrobný územný plán Športovo-rekreačného centra Podbanské (1960) , ktorý neskôr novelizuje pre ZOH (1976). Realizuje výstavbu lesovne Tri studničky (1966), hotel Kriváň (1970), budovu Správy TANAP-u (1970) a i. Najznámejšou tatranskou realizáciou je rekreačno-rehabilitačné zariadenie pre baníkov Permon (1980).
Je autorom územných plánov Číčova a Klížskej Nemej, bravúrne kreslí, navrhuje šperky, rád cestuje a poľuje, je milovníkom prírody. Navrhuje typový projekt rodinného domu a projekt chaty do vysokohorského prostredia inšpirovaný ľudovou architektúrou senníkov na Podbanskom. Bol členom viacerých poradných zborov i členom vedeckej rady ZOO v Bratislave. [1]
Charakter tvorby upraviť
Je jedným z priekopníkov zakomponovania krajiny ako rozhodujúceho fenoménu v urbanizme. Zapodieval sa najmä výstavbou v horách a jeho zrelé diela sú príkladom prepracovanej modernistickej štylizácie tradičných horských stavieb. Niekdajšia uzavretosť a zemitá masívnosť sa zmenila na ľahkú vzdušnosť, objavujú sa väčšie zasklené plochy a subtílnejšie architektonické článkovanie. Aj tradičná strmá strecha prešla premenou na štylizovanú geometrickú trojuholníkovú figúru, podobne, ako sa zmenil vážny vnútorný rustikálny obsah architektúry na nezáväznú rekreačno – turistickú kratochvíľu. Architektonicky dobrým príkladom tejto premeny je séria chatiek v tatranskej osade Podbanské.
Udelené ocenenia upraviť
- 1960 – Plaketa - Za zásluhu o výstavbu
- 1970 – Diplom - Za rozvoj Vysokých Tatier
- 1983 – Cena A. Zápotockého
Diela upraviť
- Hotel Permon, Podbanské – hotel bol postavený ako zotavovňa pre ostravských baníkov (Permon – z nemeckého Bergmann – baník). Objekt pozostáva z troch krídel a nachádza sa na terénnom zlome, jeho výškový rozdiel (20m) je využitý na rozvinutie dvanástich poschodí hlavného krídla.
- Lesovňa Tri studničky, Podbanské – je jedným z príkladov štylizácie tradičných horských stavieb so strmou sedlovou strechou.
- Chatky, Podbanské
Literatúra upraviť
- Zalčík, T., Dulla, M.: Slovenská architektúra 1976 – 1980, Bratislava, Veda 1982
- Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, Perfekt 2007
- Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002
- Jurča, M.: Rekreačno - rehabilitačné stredisko pre ostravských baníkov. Projekt 20, 1978, č. 9/10, s. 29 – 31.
- Sturmayr, J., Valentovič, A.: Rekreačno – rehabilitačné zariadenie pre ostravských baníkov na Podbanskom vo Vysokých Tatrách. Projekt 24, 1982, č. 2, s. 6 – 19.
- Horáreň na Podbanskom. Projekt 10, 1968, č. 6 – 7, s. 142.
- abart.artarchiv
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrike - indexovaný záznam; pokrstený ako Joannes Ignatius Sturmayr