Jenisejskí Kirgizi (ďalšie varianty mena pozri analogicky v článku Kirgizi) boli turkické kmene, ktoré žili od staroveku na hornom toku Jeniseja, najmä na území Minusinskej kotliny.

V 6. storočí vytvorili Jenisejskí Kirgizi štátný útvar, ktorý zanikol v 13. storočí podrobením Mongolmi. [pozn. 1] V 17. a 18. storočí pod tlakom Rusov a Ojratov (západomongolských kmeňov) časť Jenisejských Kirgizov odišla z horného toku Jeniseja na juh do Žetysu. Táto časť sa podieľala na etnogenéze Kirgizov. Časť, ktorá zostala v pôvodných sídliskách, sa rozhodujúcou mierou podieľala na etnogenéze Chakasov.

Kultúrne a jazykovo boli Jenisejskí Kirgizi turkické kmene, ale etnicky mohli byť zmesou rôznych ľudí. Boli opisovaní v textoch dynastie Tchang ako ľudia s primárne kaukazskými rysmi a niektorými východoázijskými črtami.[1]

Jenisejskí Kirgizi boli kočovní pasteri, venovali sa ale aj poľnohospodárstvu. Zanechali po sebe početné nápisy na kamenných stélach, písané staroturkickým runovým písmom.

Poznámky

upraviť
  1. Kaganát Jenisejskích Kirgizov 550-924 a Kirgizský kaganát 840-1293

Referencie

upraviť
  1. Rachel Lung (2011). „Interpreters in Early Imperial China.“ John Benjamins Publishing Company. v. 108. ISBN 9027224447

Pozri aj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jenisejští Kyrgyzové na českej Wikipédii.