Jozef Karol Hell
Jozef Karol Hell (* 15. máj 1713, Banská Štiavnica-Vindšachta[1] – † 11. marec 1789, Štiavnické Bane[2]) bol slovenský strojmajster, vynálezca, významný konštruktér banských čerpacích strojov.
| Jozef Karol Hell | |
| slovenský konštruktér, vynálezca a technik | |
| Narodenie | 15. máj 1713 Banská Štiavnica |
|---|---|
| Úmrtie | 11. marec 1789 (75 rokov) Štiavnické Bane |
| Rodičia | Matej Kornel Hell |
| Odkazy | |
| Commons |  Jozef Karol Hell |
Rodina
upraviť- otec Matej Kornel Hell
- brat Maximilián Hell
- matka Juliana Viktória Staindlová
Život
upraviťNarodil sa 15. mája 1713 v Banskej Štiavnici, časť Vindšachta (dnes Štiavnické Bane). V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici deň po narodení je zapísaný ako Josephus Carolus Höell ex Windshacht, Parentes Dnus Cornelius Juliana Victoria. (preklad: Jozef Karol Hell z Vindšachtu. Rodiča: Pán Kornel Julianna Viktória).
Po absolvovaní školy sa učil u otca Mateja Kornela Hell stavbu a údržbu čerpacích a dopravných banských strojov. V roku 1737 začal študovať na banskej škole mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovíniho. Už o rok bol pomocníkom svojho otca a od roku 1744 strojmajstrom, po smrti svojho otca hlavným strojmajstrom erárnych baní v Banskej Štiavnici.[3]
Zomrel 11. marca 1789 v Štiavnických Baniach, kde má v matrike ako povolanie zapísané "emerit. Machin. Mgr.", teda emeritný strojmajster.
Dielo
upraviťVynálezy, prvenstvá: [3]
- 1736 – vahadlový čerpací stroj
- 1738 – drevený vahadlový čerpací stroj, ktorý za minútu odčerpal takmer 200 litrov vody do výšky 80 metrov (sústava dvoch nad sebou, voda odtekajúca z prvého poháňala druhý stroj na cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia). Tieto dômyselné čerpacie stroje, dovtedy vo svete neznáme, spoľahlivo pracovali štyri roky v štiavnickej bani Sieglisberg a odčerpávali banské vody až z hĺbky 162 metrov.
- 1744 – predložil návrh na postavenie vodostĺpcového čerpacieho stroja
- 1749 – vodostĺpcový čerpací stroj v šachte Leopold (životnosť vyše 60 rokov – roku 1770 bolo v prevádzke už osem Hellových strojov, ktorými sa zapísal do dejín svetovej techniky)
- 1753 – na šachte Amália zrealizoval stavbu svojho ďalšieho vynálezu, „vzdušného“ čerpacieho stroja
- 1758 – „ohňový“ čerpací stroj vlastnej konštrukcie (šachta Königseg)
Hell skonštruoval aj zariadenie na čistenie vzduchu v baniach a na vháňanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Tieto revolučné zmeny výrazne zlepšili pracovné aj sociálne pomery baníkov a prejavili sa aj vo výnosoch baní. Jozef Karol Hell ako vrchný strojmajster, spolu s profesorom Samuelom Mikovínim, dovŕšili mechanizáciu banských pohonov a zaslúžili sa o rozvoj štiavnického baníctva.[4]
- Pamätná zlata minca v nominálnej hodnote 5000 Sk – na líci je vyobrazený atmosférický parný stroj, ktorý postavil Jozef Karol Hell na odvodňovanie baní.
- Pamätná strieborná minca v nominálnej hodnote 200 Sk – vyobrazený banský vodoťažný vahadlový stroj, ktorý skonštruoval Jozef Karol Hell a postavili ho v roku 1738 na šachte Siegliesberg.
Referencie
upraviť- ↑ Záznam o krste v matrike farnosti Banská Štiavnica
- ↑ Záznam o úmrtí v matrike farnosti Štiavnické Bane; v matrike pod nemeckým názvom Siglisberg
- ↑ a b BanskaStiavnica.sk: Známi Štiavničania: Jozef Karol Hell [online]. [Cit. 2012-03-14]. Dostupné online. Archivované 2012-04-04 z originálu.
- ↑ ÚPV SR: Slávni vynálezcovia: Jozef Karol Hell [online]. [Cit. 2012-03-14]. Dostupné online. Archivované 2011-12-29 z originálu.
- ↑ Osobnosti.sk: Jozef Karol Hell
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jozef Karol Hell
Literatúra
upraviť- SCHENK, Jiří: Důlní vodotěžné stroje Josefa Karla Hella. In: Sborník pro dějiny přírodních věd a techniky, č. 1, 1954, s. 48 – 69.
- VODA, Juraj: Jozef Karol Hell – Životné dielo strojného inžiniera štiavnických baní v 18. storočí. Martin : Osveta, 1957.
- VOZÁR, Jozef: Významné postavy v slovenskej banskej technike od konca 17. storočia do založenia banskoštiavnickej akadémie. In: Zborník Slovenského banského múzea, č. 7, 1971.
- Encyklopédia Slovenska, II. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1978; spracovala Viola Tóthová