Juan Lavalle
Juan Galo de Lavalle, známy ako Juan Lavalle (* 17. október 1797, Buenos Aires – † 9. október 1841, San Salvador de Jujuy) bol argentínsky vojak, ktorý vykonával funkciu guvernéra Provincie Buenos Aires. Počas jeho mandátu v rokoch 1828 až 1829 bol guvernér Buenos Aires fakticky najvyšším predstaviteľom Argentíny.
| Juan Lavalle | ||||||||
 | ||||||||
| 11. guvernér Provincie Buenos Aires | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1. december 1828 – 26. jún 1829 | ||||||||
| ||||||||
| 10. guvernér Provincie Mendoza | ||||||||
| V úrade 8. jún 1824 – 4. júl 1824 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. október 1797 Buenos Aires, Miestokráľovstvo Río de la Plata (súčasná Argentína) | |||||||
| Úmrtie | 9. október 1841 (43 rokov) San Salvador de Jujuy, Argentínska konfederácia | |||||||
| Politická strana | Unitaristická strana | |||||||
| Profesia | vojak | |||||||
| Národnosť | argentínska | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Juan Lavalle (multimediálne súbory) | |||||||
Životopis upraviť
Narodil sa v Buenos Aires v rodine peruánskeho štátneho úradníka Manuela Josého Bonifacia de Lavalle Cortésa, ktorý slúžil pre Miestokráľovstvo Río de la Plata. Bol vzdialeným potomkom Hernanda Cortésa, dobyvateľa ríše Aztékov. Po otcovi mal francúzsky pôvod, pôvodný tvar rodového priezviska bol La Vallée, ktoré bolo neskôr skrátené iba na Lavalle. Celá rodina sa v roku 1799 presťahovala do Santiaga de Chile, no už o 8 rokov sa vrátila späť do Buenos Aires, kde Lavalle doštudoval. V roku 1812 vstúpil do armády a hneď bol prevelený k vojsku, ktoré obliehalo baštu zastáncov monarchie Montevideo. Na uruguajskom území bojoval Lavalle aj v ďalších rokoch, keď Spojené provincie La Platy viedli vojnu proti svojmu bývalému spojencovi Josému Gervasiovi Artigasovi. V roku 1816 sa presunul na západ Argentíny, kde sa pripojil k vojsku Josého de San Martína. S jeho armádou sa podieľal na oslobodení Čile, Peru a Ekvádora. Na týchto ťaženiach sa vyznamenal ako výborný vojak, čo mu prinieslo viaceré vyznamenania a uznanie verejnosti.[1]
V roku 1823 sa vrátil späť do Buenos Aires, o rok neskôr bol na krátko vymenovaný za guvernéra Provincie Mendoza. O ďalší rok neskôr sa zapojil do vojny proti Brazílii a po niekoľkých úspešných bitkách sa sám povýšil do hodnosti generála. Medzi tým v roku 1827 rezignoval z postu prezidenta unitarista Bernardino Rivadavia a na post guvernéra Provincie Buenos Aires sa dostal federalista Manuel Dorrego. Ten získal po zrušení postu prezidenta najsilnejšie postavenie v krajine a v auguste 1828 pristúpil na Britmi presadené mierové podmienky s Brazíliou, ktoré znamenali nezávislosť Uruguaja. Argentínska armáda, ktorá bola v tej dobe na území Uruguaja s týmito podmienkami nesúhlasila a po svojom návrate do Buenos Aires tak generál Lavalle viedol vojenský prevrat, ktorý 1. decembra 1828 zosadil Dorrega z postu guvernéra.[2] O 13 dní neskôr Lavalle porazil Dorregove vojsko a bývalého guvernéra nechal popraviť. Po prevrate sa sám stal guvernérom Provincie Buenos Aires. Keďže Lavalle bol unitarista, neboli s jeho nástupom do funkcie spokojní federalisti, ktorých viedol Juan Manuel de Rosas. Rosas sa spojil s nespokojencami z provincii a v apríli 1829 porazili v bitke Lavallea, ktorý utiekol do Montevidea. Dočasne sa funkcie guvernéra ujal Juan José Viamonte. Rosas nechal zasadnúť poslancov, ktorí potvrdili zosadenie Lavalleho a za jeho nástupcu zvolili práve Rosasa.[3]
Juan Manuel de Rosas sa kvôli svojej politike dostal postupne do konfliktu s viacerými európskymi mocnosťami. Vplyv britských obchodníkov chcel vyvážiť Francúzmi, ktorí získavali rýchlo vplyv a požadovali podobné výhody, aké mali pred tým Angličania, no Rosas im nechcel ustúpiť. Nasledovala dvojročná blokáda prístavu Buenos Aires zo strany Francúzska, čo veľmi zhoršilo situáciu v meste.[4] Následne Francúzi podporili práve Juana Lavallea, ktorý z Montevidea so svojimi stúpencami zaútočil na argentínsku provinciu Entre Ríos, čo znamenalo obnovenie občianskej vojny.[5] Následne vyhlásili Rosasovi a Argentínskej konfederácii vojnu Uruguaj a Bolívia. V rovnakú dobu sa tiež vzbúrili dobytkári z osady Chascomús, ktorá sa nachádza južne od Buenos Aires. Rosas sa však prejavil ako výborný stratég, keď sa mu podarilo zabrániť zjednoteniu jeho protivníkov. Najprv porazil Bolíviu na severozápade, súčasne poslal svojho brata, ktorý porazil vzbúrených dobytkárov a následne začal s rozsiahlymi represiami, kedy dochádzalo k popravám rebelov. V prípade Uruguaja rýchlo do svojho vojska naverboval exulantov z Uruguaja, ktorí boli nespokojní s tamojším režimom, čím vyvolal občiansku vojnu v Uruguaji. Na Francúzov, ktorí stále blokovali prístav Buenos Aires začali tlačiť Briti, ktorým sa nepáčili obchodné straty, ktoré im to spôsobovalo. Ani Juan Lavalle nebol nakoniec úspešný, keď ho postupne stúpenci Rosasa vytlačovali stále viac na sever. V roku 1841 v bitke pri meste San Salvador de Jujuy bol nakoniec Lavalle zabitý.[6] Neskôr boli jeho pozostatky premiestnené do Buenos Aires, kde bol znovu pochovaný.[7]
Referencie upraviť
- ↑ Juan Lavalle [online]. buscabiografias.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Juan Lavalle [online]. lbiografiasyvidas.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Juan Lavalle [online]. elhistoriador.com.ar, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ ConfEl bloqueo francés sobre el puerto de Buenos Aires (1838 – 1840) [online]. elhistoriador.com.ar, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online. Archivované 2017-08-24 z originálu.
- ↑ Juan Lavalle [online]. britannica.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ La sangrienta batalla de Famaillá [online]. lagaceta.com.ar, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ JUAN LAVALLE - LA ESPADA SIN CABEZA [online]. lagazeta.com.ar, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juan Lavalle