Otvoriť hlavné menu

Kaštieľ v Bytčici

Kaštieľ v Bytčici
Erb rodu Revay na fasáde barokového kaštieľa.

Kaštieľ v Bytčici je pôvodne renesančná, neskôr barokovo prestavaná stavba v obci Bytčica, mestskej časti Žiliny.

Majitelia a dejiny kaštieľov v BytčiciUpraviť

V Žiline - Bytčici stáli v histórii až tri kaštiele, z ktorých sa zachovali dodnes dva. Prvým, zrejme najstarším je renesančný kaštieľ dali postaviť zrejme Révaiovci už v prvej polovici 17. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bola jeho majiteľkou Alžbeta Révaiová, dcéra Imricha Révaia, prvýkrát vydatá za Štefana Petróciho, ktorý zomrel v roku 1713. Po jeho smrti sa vydala za baróna Filipa Henricha Kališa,s ktorým sa často zdržiavala v kaštieli v Bytčici. Alžbeta bola horlivá evanjelička a v kaštieli mala aj kaplnku v ktorej podľa matričných záznamov z rokov 1704 - 1706 krstil Daniel Krman deti narodené v Bytčici. Neskôr bol kaštieľ výraznejšie na prelome 18. a 19. storočia prefasádovaný do dnešnej podoby (objavujú sa erby vtedajších majiteľov, rodiny drevárskeho veľkopodnikateľa, baróna Poppera von Podhragy). Kaštieľ slúžil rodine Révai, neskôr pre správu lesov a spolu s ďalšími majetkami ho odkúpili Popperovci. Medzi neskorších majiteľov patrí český husľový virtuóz Jan Kubelík, ktorý vlastnil aj blízky, väčší barokový kaštieľ s parkom. Tento menší, renesančný predal Kubelík obci a bola tu zriadená obecná škola. V 70-tych rokoch minulého storočia kúpil kaštieľ a vedľajšiu sýpku Výskumný ústav mliekárenský, dnes je sídlom súkromnej firmy.

Kaštieľ - honosnejší, rozsahom väčší, druhý v Bytčici - dali v blízkosti renesančného kaštieľa zrejme postaviť okolo roku 1725 Alžbeta Révaiová s Filipom Kališom. Je možné, že stavali na základoch staršej stavby, resp. dali prestavať, či rozšíriť staršiu stavbu do dnešného rozsahu (fasády ale nesú aj stopy neskoršej úpravy, zrejme už za Popperovcov). Po Alžbetinej smrti zdedila kaštieľ jej dcéra z prvého manželstva, Alžbeta Petrociová, ktorá sa vydala za syna baróna Filipa Kališa, Kristiána. Kristián Kališ s rodinou sa zdržiaval v Poľsku, kaštieľ sa medzitým prenajímal. V druhej polovici 18. storočia tu býval barón Jozef Pongracz s rodinou. Do Bytčice sa vrátil až Kristiánov syn Ján, ktorý mal s manželkou Johanou Pronayovou len dcéru Máriu Alžbetu (1779-1842). Táto sa vydala do rodiny Zayovcov, ktorá kaštieľ vlastnila až do polovice 19. storočia.

V rokoch 1788 - 1789 pôsobil v Bytčici ako učiteľ nemecký historik Karl Heinrich Ritter von Lang, ktorý spomína, že v kaštieli (väčšom, barokovom) bola veľká knižnica (fondy tejto Kališovskej knižnice tvoria dnes súčasť zachovaných fondov známej knižnice rodu Zay) a v parku bola postavená kolkáreň.

V druhej polovici 19. storočia kaštieľ často menil majiteľa (napr. rodina Popperovcov). Armin Popper predal panstvo s kaštieľom v 1904 kniežaťu Ottovi Windisch-Graetzovi po tom, čo Popperovci vlastnili kaštieľ niekoľko desať ročí. Windisch-Graetz ho dal zrekonštruovať 1905 s úmyslom bývať tu s manželkou a venovať sa poľnohospodárstvu, no zrejme tu dlhšie či trvalejšie nežil. Kaštieľ v roku 1916 kúpil český husľový virtuóz Jan Kubelík. Keď mu tu však zomrel ako dvojročný jeho najmladší syn (hrob má pri kostole v Bytčici) a vznikala hrozba aj ekonomických problémov (zoštátnenie majetkov po vzniku ČSR) nechcel tu už bývať a kaštieľ prenechal anglickej sekcii Červeného kríža pod vedením lady Muriel Paget, ktorá tu zriadila detskú nemocnicu. V roku 1921 prebral kaštieľ Česko-slovenský Červený kríž, ktorý tu zriadil detské oddelenie Štátnej nemocnice v Žiline.

Klasicistický prízemný kaštieľ (tretí v Bytčici) z roku 1821 menil často majiteľov, posledným bolo Stavebné učilište Pozemných stavieb v Žiline, ktoré ho využívalo ako internát. Po roku 1964 ho zbúrali a na jeho mieste postavili moderné budovy.

ZdrojeUpraviť

  • Spoznávame Žilinu (94. časť). Kaštiele v Bytčici, 1. časť. Žilinský večerník, roč. XXIV, čís. 6, 4.2.2014, s. 18.
  • Spoznávame Žilinu (95. časť). Kaštiele v Bytčici, 2. časť. Žilinský večerník, roč. XXIV, čís. 7, 11.2.2014, s. 16.
  • Spoznávame Žilinu (96. časť). Kaštiele v Bytčici, 3. časť. Žilinský večerník, roč. XXIV, čís. 8, 18.2.2014, s. 16.
  • Spoznávame Žilinu (97. časť). Kaštiele v Bytčici, 4. časť. Žilinský večerník, roč. XXIV, čís. 9, 25.2.2014, s. 16.
  • SCHIRLBAUER, Anna.: Jan Kubelík zámockým pánom na Slovensku? k 75. výročiu úmrtia českého husľového virtuóza. Viedeň, 2015. str. 22-23. Online: www.anna-schirlbauer.com/publikationen

Súradnice: 49°11′06″S 18°43′53″V / 49,184976°S 18,7314°V / 49.184976; 18.7314