Kališníctvo

Kališníctvo alebo utrakvizmus (sub utraque - pod obojím) bolo české kresťanské reformné hnutie a súhrn náboženských predstáv a liturgických praktík umierneného husitizmu od 15. storočia do začiatku 17. storočia. Kališníctvo vychádzalo z idey zrovnoprávnenia radových kresťanov s kňazmi pri prijímaní Eucharistie, aby aj oni mohli príjmať pod obomi spôsobmi. Uznanie kališníctva bolo zakotvené v kompaktátoch. Kališníctvo bolo po roku 1620 potlačené. Utrakvisti vždy sami seba považovali za súčasť nerozdelenej Katolíckej cirkvi.

Obraz Krista vytvorený pre hlavný pražský utrakvistický oltár. Zobrazuje Krista, ako sám seba dáva pod obomi spôsobmi.

NázovUpraviť

Označenie utrakvisti vznikol z latinského sub utraque specie, čiže pod obomi spôsobmi. Označenie husiti vzniklo pejoratívne zvonku, no utrakvisti ho za svoj nikdy neprijali. Ferdinand Hrejsa pre obdobie utrakvizmu v 15. storočí dal názov staroutrakvizmus a pre obdobie 16. storočia pojem novoutrakvizmus. Niektorý historici však toto odmietajú a novoutrakvizmus nazývajú českým luteránstvom.

Liturgia a vieroukaUpraviť

Utrakvisti podávali Eucharistiu aj deťom, asi vzhľadom na rovnakú prax v pravoslávi. Čeština sa však do liturgie dostávala pomaly a nikdy sa nestala hlavnou požiadavkou hnutia. Poväčšine kánon zostal latinský.

Špecifický bol sviatok Božieho Tela a Krvi, kedy sa konali procesia na dôraz reálnej prítomnosti. Jan Hus a Jeroným Pražský boli oslavovaný ako svätý. Inak úcta k svätým nehrala žiadnu väčšiu rolu, avšak tradičné české sviatky zostali zachované. Utrakvisti trvali na svätení duchovných v apoštolskej postupnosti.

SúčastnosťUpraviť

K odkazu utrakvistického hnutia sa dnes hlási Starokatolícka cirkev v Českej republike a Cirkev československá husitská.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.