Kleomédes z Astypalaie

Kleomédes alebo Kleomédés (starogr. Κλεoμήδης – Kleomédes, iný prepis: Kleomédés) bol olympijský víťaz v boxe v roku 492 pred Kr.[1]

Čiernofigúrová amfora, cca 510-500 pred Kr. Antický boxer padá na zem a zdvihne ruku, že sa vzdáva. Jeho súper ale v boji pokračuje, preto rozhodca použije dlhú palicu.

Kleomédes z Astypalaie zvíťazil na 72. olympijských hrách v roku 492 pred Kr. v boxe.[1] Box (pygmé) zaradili do programu olympijských hier v roku 688 pred Kr.[2][3]

Antickí autori uvádzajú, že Éliďania odmietli Kleoméda korunovať olivovým vencom, lebo vo finálovom zápase zabil svojho súpera Ikka.[1][4][5] Jeho následný zaznamenaný životný príbeh už patrí celkom určite do gréckej mytológie. Pausanias o Kleomédovi píše: „V olympiáde, ktorá predchádzala tejto, usmrtil v zápase astypalajský Kleomédes Ikka, zvádzajúci s epidaurským mužom pästný boj. Keď hellanodikovia usúdili, že sa dopustil zločinu, a keď mu odňali právo na víťazstvo, pomiatol sa od žiaľu na rozume. Vrátil sa do Astypalaie, postavil sa ku škole, kde bolo asi šesťdesiat detí, a podrazil stĺp, ktorý podopieral strechu. Strecha sa na deti zrútila, on sám potom, bol občanmi kameňovaný, podarilo sa mu však uniknúť do svätyne bohyne Atény. Vliezol do truhlice, ležiacej vo svätyni, a privrel za sebou veko, ktoré sa Astyplajčania márne pokúšali otvoriť. Nakoniec roztrieštili drevo truhlice, ale keď Kleoméda nenašli ani živého, ani mŕtveho, poslali do Delf muža spýtať sa na Kleomédov prípad. Pýtia vraj im vyveštila toto: Kleomédés astypalajský, posledný z Grékov, nie je smrteľný viac, obetami teda nech je ctený! Od tej doby vzdávajú Astypalajčania Kleomédovi pocty ako héroovi."[1]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b c d Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 448-449.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  3. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 247.
  4. Plutarchos, Bioi paralléloi, Romulus, 28.
  5. Eusebios z Kaisareie, Praeparatio Evangelica 5,34.

Pozri ajUpraviť