Klinianka (prítok Bielej Oravy)

potok v okrese Námestovo

Klinianka je potok na hornej Orave, na území okresu Námestovo.[1] Je to ľavostranný prítok Bielej Oravy s dĺžkou 18 km a zaberá povodie s veľkosťou 70,3 km². Je tokom IV. rádu a niekedy sa označuje ako Novotnianka.

Klinianka
potok
Zdrojnica Oravské Beskydy
Ústie Biela Orava
Dĺžka 18 km
Povodie 70,3 km² (7 030 ha)
Povodie Orava
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 4-21-03-013
Číslo recipienta 4-21-03-10947
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v Oravských Beskydách na východnom svahu Soliska (1 030,3 m n. m.) v nadmorskej výške približne 915 m n. m., v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice.

Smer toku

upraviť

V pramennej oblasti tečie sprvu na juh, následne sa stáča a pokračuje východojuhovýchodným smerom. Od sútoku s Menzdrovkou tečie viac-menej severojužným smerom až po sútok so Zásihliankou, potom sa stáča na východ.[2]

Geomorfologické celky

upraviť

Prítoky

upraviť
  • pravostranné: prítok zo severovýchodného svahu vrchu Kaňovky (952,7 m n. m.), Kaňovka, prítok z východného svahu Veľkého kopca (1 086,3 m n. m.), Madejov, prítok z východného svahu Vlkovho vrchu (921,1 m n. m.), prítok zo severného svahu Maršalkovho grúňa (934,2 m n. m.), prítok z juhovýchodného svahu Maršalkovho grúňa, prítok spod kóty 823,4 m, Zásihlianka
  • ľavostranné: prítok z juhovýchodného svahu Magurky (929,8 m n. m.), Tisoňovka, prítok z východného svahu Modlového vrchu (910,0 m n. m.), Menzdrovka, prítok (716,1 m n. m.) z juhozápadného svahu Kurčinky (919,5 m n. m.), prítok zo severozápadného svahu Kýčery (943,7 m n. m.)[2]

Klinianka ústi do Bielej Oravy pri obci Krušetnica v nadmorskej výške cca 655 m n. m.

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  2. a b Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.