Otvoriť hlavné menu
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Korózia pozri Korózia (rozlišovacia stránka).

Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie (poškodzovanie, znehodnocovanie) kovov alebo nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plastu) vplyvom chemickej, elektrochemickej či biochemickej reakcie s okolitým prostredím. V užšom zmysle sa korózia týka len kovových materiálov. Najznámejšia forma korózie je hrdzavenie.

Mechanické porušenie kovov
Korózia · Tečenie · Únava
z  d  u

Korózia môže prebiehať v atmosfére alebo iných plynoch, vo vode a iných kvapalinách, zeminách a rôznych chemických látkach, ktoré sú s materiálom v styku. Toto rozrušovanie sa môže prejavovať rozlične, od zmeny vzhľadu až po úplný rozpad celistvosti. Výsledkom korózie je úbytok materiálu, čo má za následok zníženie pevnosti danej súčiastky a zhoršenie jej vlastností.

Podľa prítomnosti elektrického prúdu môžeme hovoriť o:

  • Chemickej oxidácii
  • Elektrochemickej oxidácii

Ak sa na povrchu kovov vytvorí oxidická vrstva, ktorá chráni kov pred ďalšou koróziou, tak nehovoríme o korózii, ale o pasivácii procesu (napr. hliník).

Chemická korózia - ide o oxidáciu kovu, nepôsobí a nevzniká tu elektrický prúd. Jedným z najdôležitejších faktorov, od ktorého závisí, či vzniknutá vrstva má ochranný charakter, je pomer VMV / VA < 1 kde VMV je molekulárny objem ochrannej zlúčeniny a VA aformárny objem korodujúcej zlúčeniny.